Autor: Miron
 
Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 48.22.2 / Láska k blížnemu vychádza z lásky k Bohu

Myšlienky... 391/2020

            Svätý Izák Sýrsky uvádza ako jednu z podmienok na získanie duchovnej múdrosti lásku k blížnemu. Hneď sa však usiluje dať túto lásku do správnych súvislostí, aby ochránil čitateľa od nesprávneho pochopenia. Hovorí:



            „Aká nádherná a chvályhodná je láska k blížnemu, iba ak nás neodvádza od lásky k Bohu! Aké sladké sú rozhovory s duchovnými bratmi, iba ak nás uchovávajú s našom rozhovore s Bohom! Je preto dobré napĺňať takéto veci (...) kým sa nestanú príčinou odpadu od našej skrytej práce – disciplíne a neprestajného rozhovoru s Bohom. Zmätok v tom druhom je zapríčinený nastolením prvého; pretože myseľ nie je dostatočná udržiavať obe formy rozprávania.“



            Toto vysvetlenie je nevyhnutné a veľmi potrebné pre súčasnú dobu. Stáva sa, že láska k blížnemu vedie človeka takému aktivizmu, že sa v ňom stráca láska k Bohu. Láska k Bohu a láska k blížnemu sú však nerozlučné zviazané a prvý príkaz podmieňuje naplnenie druhého. Veľmi často sa v náboženskom živote stretneme s konaním, ktoré hovorí o nahradení jedného prikázania druhým. Je nutné úsilie o správnu rovnováhu – nemôžeme slúžil v láske blížnemu a pritom zanedbávať službu v láske Bohu. Ak sme nedbanlivý v pestovaní vzťahu s Bohom, z ktorého vychádza milosť pre lásku k blížnemu, tak veľmi rýchlo skĺzneme na úroveň iba sociálnych pracovníkov, ktorí postupne budú strácať rozmer kresťanskej lásky vo vzťahu k blížnym.



            Preto svätý Izák Sýrsky veľmi chváli lásku k blížnemu v jej mnohorakých formách, za predpokladu, že nás neodvádza od hlbokého vzťahu Bohom.



© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk