Autor: Miron
 
Téma: Pole / 6.32.5-9 / Kedy nesieme Kristov kríž?

Myšlienky... 360/2020

            Kristov kríž je učenie Krista.



            Môj kríž, naplnený obavami, nech už je akokoľvek ťažký, nestane sa Kristovým krížom, kým ho nebudeme nasledovať v jeho šľapajach.



            Môj kríž sa stane krížom Krista, keď budem jeho učeníkom, pretože učeník Krista je pevne presvedčený, že Kristus nad ním neustále bdie; že Kristus povoľuje jeho bolesti ako nevyhnutnú podmienku kresťanstva; že žiadna bolesť sa ho nemôže dotknúť bez Kristovej vôle; a že kresťan sa zjednocuje s Kristom, stáva sa jeho účastníkom na jeho živote tu na zemi a potom v nebi.



            Môj kríž sa stane krížom Krista, pretože pravý učeník Krista považuje naplnenie jeho prikázaní za jediný zmysel života. Tieto presväté prikázania sa stávajú pre neho krížom, na ktorý neustále pribíja svojho starého človeka s jeho vášňami a žiadostivosťami (porov.: Gal 5, 24).



            Takto je zrejmé, že pre vzatím kríža, človek musí najprv zaprieť sám seba dokonca umŕtvením svojej duše. (Pole, kapitola 32, odstavec 5-9.)



            Tieto poučenia môžu byť pre mnohých veľmi trpkým vytriezvením z falošnej predstavy, ktorá ľahko dokáže oklame myseľ človeka. Keď svätý Ignác Briančaninov vysvetľuje, že náš kríž sa zjednocuje s Kristovým krížom skrze zapriete človeka na nasledovanie Evanjelia, tak to znamená, že naše trápenia nemôžeme stotožňovať s Kristovým krížom, keď sa neusilujeme byť jeho učeníkmi.



            Je pochabé stotožňovať každé trápenie a bolesť s naplnením Ježišových slov o nesení kríža, keď s ľahostajnosťou odmietame naplnenie ostatných jeho prikázaní, hoci by išlo iba jedno jediné. On kráčal krížovou cestou, pretože dokonale napĺňal vôľu svojho Otca. My sa k nemu na tejto ceste môžeme pripojiť iba naplnením tej istej podmienky.



© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk