Autor: Miron
 
Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 42.12 / Skúšky duše pyšného človeka

Myšlienky... 307/2020

            Svätý Izák Sýrsky venuje veľký priestor vysvetleniu skúšok, ktoré dopadajú ako trest na pyšných. Aby upresnil, koho tým myslí, tak hovorí, že ide o ľudí, ktorí sú bez hanby, ktorí vyvyšujú svoje myslenie pred tvárou Božej dobrotivosti a vo svojej pýche ju zneužívajú. Tresty alebo skúšky, ktoré dopadajú na takýchto ľudí, majú tieto znaky:



            „Prejavy pokušení démonov, ktoré presahujú limity sily ľudskej duše; odobratie moci múdrosti, ktorú človek vlastní; prenikavý pocit z myšlienky na smilstvo, ktorému je dovolené zaútočiť na pokorenie ľudskej arogancie; prchkosť; túžba mať všetko podľa svojej vôle; hašterivosť; hanobenie; pohŕdavé srdce; rúhanie voči Božiemu menu; úplné ovládnutie mysle falošnými predstavami; absurdné názory; odvrhnutie ľuďmi a pád do úplnej hanby; túžba sa miešať sa a mať vzťah so svetom; bláznovo hovoriť alebo sa správať; nekonečne vyhľadávať stále nové veci skrze falošné proroctvá; sľubovať mnoho vecí, ktoré presahujú skutočné možnosti.“



            Svätý Izák Sýrsky hovorí o týchto znakoch ako o skúškach duše. A si spomenieme na charakteristiku skúšok, ktoré dopadajú na pokorných ľudí, tak vnímame podstatný rozdiel v intenzite a závažnosti. Pyšný človek nepociťuje v čase skúšky skrúšenosť a túžbu prísť bližšie k Bohu. Na skúšky skôr reaguje stále väčšími prejavmi pýchy, ktoré z neho strhávajú posledné zvyšky dôstojnosti. Tento špirálový pád konči odvrhnutím ľuďmi a pádom do úplnej hanby. To je zvyčajne moment, kedy človek môže prísť k sebe a začať pokánie, teda návrat k stratenej dôstojnosti Božieho dieťaťa.



            Pyšný človek je dlho slepý voči týmto skúškam. No tí, ktorí sú okolo neho, jeho stav dokážu veľmi rýchlo spozorovať. Varujme sa však posudzovaniu! Naša láska k blížnemu by nás mala skôr viesť k okamžitej a úpenlivej modlitbe za takého človeka.



© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk