Autor: Miron
 
Téma: Pole / 4.25.36 / Cesta k stratenému raju

Myšlienky... 192/2020

            Náš Pán Ježiš Kristus, Kráľ neba a zeme, ktorý prišiel spasiť hriešnikom s nepopierateľným potvrdením svojho božstva, ktorý má neohraničenú moc nad všetkými vecami viditeľnými i neviditeľnými, nielenže nebol prijatý ľuďmi so slávou a úctou, ktoré mu patria, ale sa stretol s hnevom, podozrievaním a vražednými zámermi. Počas celého pozemského života bol prenasledovaný klebetami, falošnými obvineniami a pokrytectvom. Napokon bol zatknutý ako obyčajný kriminálnik počas nočnej modlitby; zviazaný, privlečený na súd, ktorý už mal pre neho pripravený trest smrti. Bol vystavený výsmechu, opľutý, mnohorako mučený a zbitý a zabitý na kríži – hanebnou smrťou vyhradenou pre najhorších kriminálnikov. A predsa Pán stal ticho a pokojne ako baránok pred strihačmi – bezbožnými sudcami a neľudskými zabijakmi – odpovedajúc na ich drzé obvinenia, osočovania a urážky s božským mlčaním. Skrze mlčanie skryl božskú Pravdu, aby sme my, s pomocou sebaobvinenia a sebaodsúdenia, mohli odmietnuť falošnú, takzvanú pravdu a tak sa stali účastníkmi jeho presvätej a všetko zahrnujúcej Pravdy. Ani pravda našej padnutej prirodzenosti, ani pravda Mojžišovho zákona nemohli nás priviesť k stratenému raju. Iba pravda Evanjelia a kríž nás k nemu vedú. (Pole, kapitola 25, odstavec 36.)



            Táto meditácia svätého Ignáca Briančaninova o utrpení nášho Pána, nielenže nás vedie k pochopeniu dôležitosti sebaobviňovania v našom duchovnom živote, ale tiež nás učí ďalšiemu asketickému cvičeniu, ktorým je rozjímanie o Kristovom utrpení. V spisoch všetkých svätých Otcov nachádzame nabádanie k tomuto cvičeniu. Je však spojené s varovaním, aby sme neupadli do neplodného sentimentalizmu, ale aby to bolo pripomenutím veľkej Božej lásky, ktorá očakáva našu odpoveď. Správna odpoveď – teda prijatie Evanjelia a objatie kríža – vedie k stratenému raju.



© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk