Autor: Miron
 
Téma: Pole / 4.26.8-10 / Nevyhnutnosť asketického zápasu

Myšlienky... 199/2020

            Úprimnosť prosby je potvrdená spôsobom života a vytrvalosťou v prosení, aj keď naplnenie prosby je oddialené krátkym alebo dlhším časom; dokonca ak naša úprimná prosba sa stáva menej ostrou kvôli rôznym pokušeniam. Námahy, s ktorými mních skúša poraziť a zmeniť svoju padnutú prirodzenosť, sú iba potvrdením úprimnej túžby, zatiaľ čo víťazstvo a obnova našej prirodzenosti prináleží len Bohu.



            „Kde je prirodzenosť porazená,“ povedal svätý Ján Klimak, „tam spoznávame príchod Toho, ktorý je nad prirodzenosťou.“



            Boh premieňa túžby prirodzenosti iba v tých, ktorí použili všetky prostriedky, ktoré mali na dosah, aby dokázali úprimnosť svojej túžby po premene padnutej prirodzenosti; potom Duch Boží sa dotýka ducha človeka, ktorý keď cíti tento dotyk Ducha Božieho, úplne nasmeruje svoje myšlienky a pocity k Bohu, stratiac akýkoľvek záujem o telesné túžby. Potom sa ukážu pravdivé slová apoštola: „Kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch“ (1 Kor 6, 17). Potom dokonca telo samotné túži nasledovať ducha k Bohu. (Pole, kapitola 26, odstavec 8-10.)



            Svätý Ignác Briančaninov načrtáva akoby cestovný plán k dosiahnutiu daru čistoty. Je správne hovoriť o dare, pretože ho sa ho nemôžeme zmocniť vlastnými silami. Prichádza jedine od Boha, ktorý ho dáva tým, ktorí sa na jeho prijatie pripravili. Toto je jedna z hlavných zákonitostí duchovného života. V spisoch svätých Otcov sa často spomína poučenie: Daj krv a dostaneš Ducha. Opisujú tým skúsenosť nesmierneho počtu asketikov, ktorí podrobili svoje telá a mysle silou vôle a stali sa tak vhodnou nádobou na prijatie Božích darov. Táto asketická disciplína je nevyhnutnou podmienkou. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že Boh dáva niekedy svoje dary predčasne, ale obdarovaný musí aj tak prejsť touto asketickou cestou, alebo inak o ne príde.



            Prosme o dar čistoty s celou silou a potvrdzujme úprimnosť tejto prosby zbožným životom a bojom s každým pokušením, aby sme došli k tomu požehnanému okamžiku, o ktorom hovorí svätý Ján Klimak: „Kde je prirodzenosť porazená, tam spoznávame príchod Toho, ktorý je nad prirodzenosťou.“



© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk