Autor:
 
Téma: Lk 11, 4

Archív

      Spojka „a“, ktorou sa táto časť modlitby začína, vyjadruje úzku väzbu na predchádzajúcu časť. Existuje teda súvislosť medzi vyproseným (nebeským) chlebom a odpustením. Možno, že prijatie tohto chleba je podmienené Božím odpustením.
      Spojením oboch týchto prosieb sa ukazuje, že v ľudskom živote sú dve nesmierne dôležité potreby, celkom od seba závislé: chlieb a odpustenie. Len odpúšťaním smieme (cirkev) mať účasť na chlebe (Kristovi). A naopak: len v moci darovaného pokrmu smieme vyjsť odpúšťať tam, kde nás to skôr nutká výchovne potrestať, pranierovať a vyčítať.
      Prijať odpustenie a neodpustiť druhému, teda nepustiť odpustenie ďalej, je lúpež a okradnutie blížneho o odpustenie, ktoré si tak nárokujem len pre seba samého... Len vtedy, keď som už odpustil, a nie keď som iba ochotný odpustiť, sa môžem pripojiť k tejto modlitbe. Keď dobre viem, že to, čo druhému odpúšťam, robím aj ja sám a tiež potrebujem odpustiť to isté, čo odpúšťam. Odpustenie, ktoré poskytujem svojmu blížnemu, je bezpodmienečné - teda nezávislé od jeho uvedomenia si vlastnej viny. Lukáš na rozdiel od Matúša dopĺňa - „každému“ svojmu dlžníkovi. Odpovedá tak na nepriamo položenú otázku - komu odpustiť (každému) a čo odpustiť (to, čo nám druhí dlhujú).


© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk