20.február 2020

     MENU

Úvod
Zoznam miestností
Zoznam tém


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Evanjelizácia nie je nikdy možná bez pôsobenia Ducha Svätého... Metódy môžu byť dobré, ale ani tie najprepracovanejšie z nich nemôžu nahradiť jemné pôsobenie Ducha Svätého.

~Pavol VI.~

12.06.2003 - (čítanosť1858 reakcie1)


Rim 4, 1-25

      1 Čo teda povieme: Čo dosiahol Abrahám, náš praotec podľa tela? 2 Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. 3 Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ 4 Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti. 5 Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. 6 Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov:
      7 Blahoslavení ti, ktorým sa odpustili neprávosti
      a sú oslobodení od hriechov.
      8 Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta.

      9 Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: „Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.“ 10 A ako sa mu počítala? Obrezanému, či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. 11 Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, 12 aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný.
      13 Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. 14 Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené. 15 Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. 16 Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých, 17 ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ - pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet. 18 On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“ 19 A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono. 20 A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, 21 pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. 22 Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť.
      23 A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“ 24 ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, 25 vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.


28.05.2005 - 14:08   Angelo Scarano  
» Rim 4, 18-25

      Liturgický text patří do oddílu 3,21-4,25: v jeho poslední části (4,1-25) se pomocí Písma dokazuje „ospravedlnění (omilostnění) z pouhé víry“. Po jasném tvrzení, že člověk je ospravedlněný vírou (3,28), Pavel načrtává znaky této spasitelné víry, a to na příkladu Abraháma. Skutečná víra věří „i v beznaději“ a spoléhá na Boží slovo (zaslíbení): Bůh je totiž tak mocný, že přináší život tam, kde je smrt a nicota. On je totiž Bohem milujícím život (srv. Mdr 11,26). Víra pak znamená odevzdat se neuvěřitelnému Božímu slovu: Abrahám učinil tento krok, ačkoli se kvůli tomu mohl stát terčem posměchu… Vydal se tomuto riziku, aby skrze „bláznovství víry“ vzdal Bohu čest, tj. vyznal Boží moc, Boží věrnost danému slovu. Abrahám je skutečně zářivým vzorem plodnosti a „životodárnosti víry“: lépe řečeno víry, která „aktivizuje“ Boží oživující moc – moc oživující i beznadějně „mrtvého“ hříšníka.



© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet