|
20.september 2021 |
| MENU | |
|
|
| NA ZAMYSLENIE | |
|
|
|
10.12.2020 - Miron
Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 44.10-13 / Pochopenie mníšstva
Myšlienky... 318/2020 Vždy jestvovali ľudia, ktorí sa na mníšsky stav pozerali s určitým podozrievaním. A zvlášť to platilo o tých, ktorí sa rozhodli pre pustovnícky život v samote. Toto podozrievanie má svoje korene v nesprávnom pochopení samotného Evanjelia, ktoré vyzýva k opovrhnutiu svetom a radikálnym nasledovaním Ježiša Krista. Toto podozrievanie viedlo niektorých dokonca k osočovaniu tých, ktorí vstúpili do mníšskeho stavu, tvrdeniami, že utekajú pred ťažkosťami skutočného života, ba dokonca aj pred svojimi blížnymi. Svätý Izák Sýrsky azda aj preto po pripomenutí príkladu svätého Arsenia opísal jeho cestu k pustovníckemu životu. Keď Arsenius začul božský hlas, ktorý mu povedal: „Arsenius, uteč od ľudí a budeš spasený,“ odišiel hneď do ticha samoty. Zmocnili sa ho však pochybnosti, či je to skutočne cesta, ktorú si pre neho praje Boh. Opustil teda samotu a začal žiť spolu s ostatnými mníchmi v monastieri. Po nejakom čase sa modlil k Bohu, čo si od neho praje. Myslel si, že začuje niečo iné. Ale druhý krát začul Pánov hlas, ktorý mu povedal: „Arsenius! Uteč, buď v tichu a pokoji. Aj keď spoločnosť bratov je prospešná, neprinesie ti toľko osohu, ako útek od nich.“ Rozhodnutie pre pustovnícky život nie je nasledovaním egoistických túžob, ale nasledovaním Božieho volania. Je to zjavenie úmyslu Božej prozreteľnosti srdcu človeka, ktorý má nájsť spásu svojej duše nasledovaním tohto povolania. Nie je nič romantické na tomto povolaní. Je to povolanie k prísnej askéze, nesmiernemu odriekaniu mnohých vecí, tvrdému duchovnému zápasu, ktorý sprevádza očisťovanie od vášní. Je pre nás zatiaľ skrytý kľúč, podľa ktorého Boh si niektorých povoláva k tomuto spôsobu života. Možno je to pre nich jediná cesta, ako dôjsť k spáse. A možno je to pre dobro tých, ktorí sú posilňovaný na svojej ceste príkladom vytrvalosti a svätosti týchto veľkých askétov. Každopádne sa vyhnime pokušeniu pozerať sa na týchto ľudí s podozrievavosťou. Skôr sa pýtajme, prečo nám ich Boh rôznym spôsobom pripomína. A čo ich vstup do našich životoch má v nás vyvolať, či už ide o príklad ich konania alebo o čítanie ich poučení.
|
159
(2066)
