|
25.január 2021 |
| MENU | |
|
|
| NA ZAMYSLENIE | |
|
|
|
10.12.2020 - Miron
Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 47.1 / Prirodzené a duchovné poznanie
Myšlienky... 331/2020 V štyridsiatej siedmej homílií sa svätý Izák Sýrsky začína zaoberať poznaním. Rozlišuje medzi prirodzeným a duchovným poznaním. K tejto téme vracia s detailnejším vysvetlením v ďalších homíliách, aby nám čo najlepšie priblížil tento dar, na ktorý neraz zabúdame. Homíliu začína slovami: „Je poznanie, ktoré predchádza vieru a je poznanie, ktoré sa rodí z viery. Poznanie, ktoré predchádza vieru je prirodzeným poznaním; a to, čo sa narodilo z viery je duchovným. Čo je prirodzené poznanie? Prirodzené poznanie rozoznáva dobro o zla a preto sa nazýva aj prirodzeným rozoznávaním, ktorým odlišujeme dobro od zla prirodzene, bez učenia. Boh ho implantoval našej rozumovej prirodzenosti a s učením dostáva pomoc a rast. Nie je nikto, kto by ho nemal.“ Boh vo svojej láske nás stvoril so schopnosťou spoznávať dobro a zlo. To nám dáva schopnosť objaviť cestu k Bohu a plnému zjaveniu. Je to veľký dar. Spoznávame ho v hlase svedomia. Môžeme ho prijať, ale i odmietnuť pohltením týmto svetom a sýtením túžob hriešnych vášní. Svätý apoštol Pavol karhá takýchto ľudí: „Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo - možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky“ (Rim 1, 18-20). Odmietnutie tohto daru poznania podľa svätého Pavla vedie k stále hlbšiemu do hanebných náruživostí, ktoré aj podrobne opisuje (Rim 1, 26, 32). Je dobré vzdávať Bohu vďaky za tento dar prirodzeného poznania, ktorý – ak je prijatý – vedie človeka k viere.
|
10
(1993)
