10.12.2020 -
Miron
 201
 0
|
|
Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 47.6-7 / Znaky dobrého svedomia
Myšlienky... 334/2020
Keď svätý Izák Sýrsky poučuje o prirodzenom poznaní, ktoré vedie k viere a duchovnému poznaniu, tak je nám zrejmé, že hovorí o hlase svedomia. Rovnako tak chápeme jeho náuku, že tento Boží dar prirodzeného poznania si musíme chrániť a zveľaďovať, inak stratí silu orientovať náš život k Bohu. Môžeme sa však spýtať: „Ako spoznám, že moje svedomie nie je oslabené alebo poškodené vplyvom rôznych vplyvov sveta a vášní?“ Svätý Izák Sýrsky nám vo svojej homílií odpovedá na túto otázku.
„Prirodzené poznanie je sprevádzané pichnutiami svedomia, neprestajným pamätaním na smrť a určitou úzkosťou, ktorá trápi človeka, kým neopustí tento život. Následne prichádza: skrúšenosť, bázeň Božia, zahanbenie vlastné prirodzenosti, nariekanie nad hriechmi minulosti, dôslednosť v povinnostiach, prosby k Bohu so žiaľom, aby sme dobre vstúpili skrze bránu, cez ktorú všetko prirodzené prechádza, opovrhnutie svetom a veľký zápas o čnosť.“
Svätý Izák Sýrsky zakončuje tento zoznam výzvou, aby ich človek použil na skúmanie seba samého. Pripomína, že všetky tieto môžeme v sebe nájsť, ak ich nezakrýva vôľa, ktorá miluje potešenia vášní. Ale ak sa človek namáha v týchto veciach, tak kráča prirodzenou cestou, keď dosiahne lásku, tak je pozdvihnutý nad prirodzenosť a bázeň, námaha zápasu a všetky ťažkosti ho opúšťajú.
Vnímame, že svätý Izák Sýrsky sa neusiluje o ponúknutie ľahkej a pohodlnej cesty. Ani nedbá, že nás jeho slová môžu bolestivo usvedčiť z minimalistickému prístupu k viere. Vytrháva nás z príjemnej spokojnosti, pretože inak nezačneme kráčať po chodníku, ktorý vedie „k stromu života, k Božej láske, v ktorej je potešenie všetkej blaženosti“ (Homília 46).
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace pramene
Súvisiace príklady
Súvisiace inšpirácie
|
(2130)
