|
NA ZAMYSLENIE
|
|
„Svet nie je divou prírodou, ktorá by sa stávala vlastníctvom až vtedy, keď sa jej chopí človek. Nejestvuje príroda bez pána. Od počiatku bola bytostne vlastníctvom. Vlastníctvom svojho Tvorcu. On ju však dal do vlastníctva človekovi, ktorý je jeho obrazom. Boh mu dáva dar, že môže byť pánom, a poveruje ho, aby toto panovanie uskutočňoval. Ale ak sa mu to má podariť, tak sa to musí diať v pravde a zodpovednosti voči tomu, ktorému patrí svet.”
~ROMANO GUARDINI~ |
|
|
|
|
10.12.2020 -
Miron
 173
 0
|
|
Téma: Pole / 4.27.10-12 / Koniec dňa
Myšlienky... 343/2020
Večer, keď sa pripravuješ na spánok, ktorý je smrťou uplynulého dňa, zváž všetky skutky dňa. Ten, kto vedie pozorný život, takéto spytovanie svedomia nebude ťažké, pretože pozorný život ničí zábudlivosť. Keď si takto spomenieš na všetky hriechy, ktoré si vykonal skutkom, myšlienkou, slovom alebo emóciou, predlož ich Bohu s pokáním a pevným úmyslom sa napraviť. Potom, po prečítaní modlitbového pravidla pred spánkom, zakonči deň tak, ako si ho začal – s myšlienkou na Boha.
Kde odchádzajú všetky myšlienky a emócie spiaceho človeka? Akým tajomným stavom je spánok, počas ktorého duša a telo je živé a predsa nie je nažive; človek je mimo vnímania svojho života a je akoby už mŕtvy! Spánok je taký neznámy ako smrť. Počas spánku duša odpočíva, zabúda na všetky hrozné starosti a bolesti sveta, je to obraz večného odpočinku. Ale telo ak povstáva zo spánku každý deň, tak potom bezpochyby rovnako vstane zmŕtvych!
Ako povedal veľký Agaton: Je nemožné pokročiť v čnostiach bez intenzívnej pozornosti nad sebou. Amen. (Pole, kapitola 27, odstavec 10-12.)
Krátke pravidlo duchovného života pre tých, ktorí žijú vo svete, svätý Ignác Briančaninov zakončuje prípravou na spánok. Spytovanie svedomia spojené s pokáním predchádza večerným modlitbám. A tak ako prvá myšlienka ráno má byť nasmerovaná k Bohu, tak aj záverečné myšlienky dňa majú k nemu rovnako smerovať. Svätý Ignác Briančaninov nám krátkym uvažovaním o spánku ako o obrazu večného odpočinku pomáha k ľahšiemu nasmerovaniu tých posledných myšlienok k Bohu. Spiaci človek je vždy akosi bezbranný a zraniteľný. Odovzdanie sa do Božích rúk pred upadnutím do spánku je nácvikom na ten najdôležitejší moment v našom živote, kedy v sa mu úplne odovzdáme skrze našu telesnú smrť.
Na konci týchto rád pre každodenný život nám pripomína jedno dôležité pravidlo: pestovanie sústredenosti a pozornosti v každom čase. Bez tohto nezaznamenáme žiaden pokrok v duchovnom živote a ohrozíme svoju spásu.
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace pramene
Súvisiace príklady
Súvisiace inšpirácie
|
|
|
(3643)
