Pramene - archív

17.august 2022

MENU

NA ZAMYSLENIE

V modlitbe človek prijíma zodpovednosť za príchod Božieho kráľovstva - a to aj v modlitbe, v ktorej ide o individuálnu núdzu, starosti či nešťastie. Rozhodujúcou otázkou pri tom je, či táto modlitba človeka sústreďuje na jeho ja alebo či ho otvára pre svet. V tomto zmysle možno povedať, že modlitba bez spoločenských dôsledkov je pokrytectvom. V kresťanskom zmýšľaní nemôže byť modlitba, ktorá by stála mimo „príď kráľovstvo tvoje“.

~D. Sölleová ~

09.12.2020 - Miron

čítanosť 68 0

(Share 14 0)

Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 42.4 / Znak správnej cesty

Myšlienky... 300/2020

Čítanie svätých Otcov sprevádzajú momenty prekvapenia, keď spoznáme, že prevracajú naruby naše chápanie duchovných veci. Mnohé veci sú nám sprostredkované či už nesprávnym a nedostatočným spôsobom alebo poukázaním na zrelé ovocie duchovného života bez toho, aby sa spomenula namáhavá cesta, ktorá k nemu vedie.

Celkom určite – z jedného alebo druhého dôvodu – takýto moment prekvapenia nám sprostredkujú aj tieto slová svätého Izáka Sýrskeho:

„Kedykoľvek na svojej ceste nájdeš nemenný pokoj, buď na pozore: si veľmi ďaleko od božských chodníkoch, po ktorých kráčali svätí. Pretože keď cestuješ do Kráľovstva a približuješ sa k Božiemu mestu, toto bude pre teba znamením: veľká intenzita pokušení. A čím viac pokročíš, tým viac pokušeniam budeš čeliť.“

Prekvapujúce slová, ktoré vyvracajú častú predstavu, že čím viac sa priblížime k Bohu, tým viac pokoja budeme zakusovať. Toto tvrdenie je správne, keď sa hovorí o vnútornom pokoji, ktorý vychádza z intímneho vzťahu s Bohom. Ale to neznamená, že budeme oslobodení od útokov pokušení.

V asketickej literatúre sa často pripomína, že keď sa rozhodnem pre zápas o svätosť, musíme sa pripraviť na ťažký boj. Nemyslí sa tým iba intenzívnejší odpor našich neviditeľných nepriateľov, ale aj odpor nášho a mysle voči uskutočňovaním zriekaniam kvôli rastu v čnostiach. Svätý Izák Sýrsky hovorí, aby sme sa v týchto momentoch neznepokojili, pretože je to zreteľný znak, že sme na správnej ceste. Ak nie sme obťažovaní zápasom s pokušeniami, tak potom sme ešte nenastúpili na túto cestu alebo sme na nej poblúdili a ideme nesprávnym smerom.

Kráčajme však s odvahou. Spomeňme si na mnohé predchádzajúcu výroky svätého Izáka Sýrskeho, v ktorých nám pripomína, že na tejto ceste nie sme sami. Boh sám je naším vodcom. Dáva nám na pomoc anjelov, ktorí nám nielen pomáhajú a radia, ale i prednášajú pre Boží trón úžas nad človekom, ktorý s vierou a trpezlivosťou sa namáha, aby potešil Kráľa kráľov.

Súvisiace homílie / príhovory

04.06.2016 | Čítanosť

(2149)