24.november 2020

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Umŕtvovanie patrí do duchovnej výzbroje Cirkvi... Je to osvedčená a dôležitá pravda, že sebazaprenie z lásky ku Kristovi je jediná cesta dokonalosti. Toto sa absolútne nemení, aj keď časy sa zmenili.

~Pius XII.~

14.09.2020 - Miron
čítanosť23 reakcie0
(Share 3 0)


Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 37.58-60 / Slzy sú znakom aktivity duchovného človeka

Myšlienky... 234/2020

            Keď mladí mnísi zápasili s ťažkosťami, mnohokrát dostali takéto povzbudenie od svojho duchovného otca: „Neupadaj na mysli! Je to len škrupina, ktorú musíš rozbiť. Nevzdávaj sa a pokračuj.“ Čo je tou škrupinou, ktorú je potrebné rozbiť? Nie je jednoduché vysvetliť niečo, čo sa dá pochopiť len osobnou skúsenosťou. Nenájdeme preto nejakú presnú definíciu. Azda najjednoduchším vysvetlením je, že ide o moment, kedy duch preberá vládu nad dušou a telom človeka. Nemyslí sa tým však Svätý Duch. Je to najvyššia zložka človeka, ktorá bola do neho Bohom vdýchnutá pri jeho stvorení. Tento duch – ako sila, ktorá vyšla od Boha, pozná Boha, hľadá Boha a iba v Bohu nachádza odpočinok. Pokiaľ v človeku vládnu aktivity podnecované hriešnymi vášňami tela a duše, aktivita ducha, ktorý vedie človeka k Bohu, je potlačená. Z tohto dôvodu sú nevyhnutné asketické prostriedky, ktoré potláčajú vášnivé túžby tela a duše. Človek, ktorý sa postí, koná bdenia, modlí sa a koná mnohé iné asketické cvičenia, naráža na odpor tela a duše, ktoré sa nechcú podriadiť vláde ducha. Prekonať tento odpor spomínaní duchovní otcovia nazývali rozbitím škrupinky.



            Učeník sa spýtal svätého Izáka Sýrskeho, čo je znakom tohto rozbitia, teda tohto momentu prevzatia vlády ducha nad telom a dušou.



            Svätý Izák Sýrsky hovorí, že je to moment, kedy človek je obdarovaný darom sĺz. Slzy sú dané pre myseľ ako hranica medzi tým, čo je telesné a duchovné, čo je vášnivé a čisté. Je to znak, že myseľ opustila tento svet a vstúpila do duchovného sveta. Pridáva však aj varovanie na chránenie tohto daru. Hovorí: „Čím viac človek dovolí svojej mysle priblížiť sa svetu, tým viac ubúda sĺz. A keď jeho myseľ je úplne ponorená v tomto svete, človeku sú tieto slzy úplne odopreté. To je znak, že človek je úplne pochovaný vo vášňach.“



            Môžeme mať pocit – a celkom oprávnene – že toto učenie o vyšších duchovných stavoch nemôže byť určené nám. Ale svätí Otcovia nám pripomínajú, že to najlepšie patrí všetkým. Mali by sme skúmať, či táto rezignácia na siahanie po duchovných výšinách, nie je len výsledkom našej neochoty nasledovať Evanjelium nášho Pána.


25.06.2003 | Čítanosť(1435)
Téma: Askéza
25.06.2003 | Čítanosť(1188)
Téma: Askéza


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet