10.júl 2020

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Každý sa ponosuje, že nemá dosť času, pretože pozerá na život priveľmi ľudskými očami. Máme vždy čas na to, čo od nás chce Boh. Len musíme byť naplno prítomní v každom okamihu, ktorý nám ponúkne.”

~MICHEL QUOIST~

09.06.2020 - Miron
čítanosť9 reakcie0
(Share 1 0)


Téma: Lk 15, 11-32 / Márnotratný syn! Pýtaj sa na cestu, ktorá vedie domov!

Myšlienky... 144/2020

            Máme veľmi rád stretnutia s ľuďmi, ktorí sa pripravujú na prijatie sviatosti krstu. Dôvodov je viac, ale spomeniem iba jeden. Tým sú otázky, ktoré ma nútia pozrieť sa na niektoré samozrejmé veci z úplne iného uhla. Jednu takúto otázku som dostal, keď som rozprával o Podobenstve o márnotratnom synovi. Zdôraznil, že v živote človeka je dôležitý moment, keď podobne ako ten syn, vstúpime do seba, uvedomíme sa svoju biedu a začneme cestu späť k Otcovi. Nasledovala otázka: „Dobre, ale ako mám vedieť, kde je dom otca a aká cesta k nemu vedie?“ Táto otázka mi ostala v mysli po dlhú dobu a bol som za ňu veľmi vďačný. Uvedomil som si, že nájsť odpoveď na túto otázku je dôležité aj pre nás všetkých, ktorí sme boli pokrstení ako deti a sme v Cirkvi po celý svoj život. Počúvame a aj hovoríme o niektorých dôležitých aspektov našej viery, ale je už otázka, či im aj správne rozumieme. Napríklad hovoríme o dôležitosti modlitby, ale vieme ako sa máme správne modliť? Hovoríme o dôležitosti pôstu, ale poznáme jeho hlbší význam, alebo len nasledujeme formálne abstinenciu od mäsa v určené dni? Hovoríme o načúvaní svedomiu, ale sme si istí, že sme si ho nezdeformovali prijatím nesprávnych myšlienok? Podobných príkladov by sme našli veľmi veľa. Toto nechce byť nejakou lacnou kritikou, ale iba poukázaním na stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádzajú mnohí kresťania. Berie sa ako samozrejmé, že každý vie, čo znamená život s Kristom. Nehovorím teraz o intelektuálnych vedomostiach, ale o umení duchovného života. A to, že sa predpokladá, že toto umenie každý ovláda, spôsobuje, že sa často opomína náuka o jeho základných kameňoch a poukazuje sa skôr na duchovné výšiny, ktoré sú však nedostupné pre tých, ktorí sa ešte nenaučili ako urobiť prvé kroky. Len málokto má odvahu sa spýtať na tie prvé kroky. Môžeme povedať, že mnohí kresťania sa tak dostávajú do situácie, ktorú možno prirovnať poslaniu žiaka zo základnej školy, ktorý sa už naučil čítať a písať, do univerzitných lavíc. Je potrebné si uvedomiť, že duchovná formácia, to osvojovanie si umenia duchovného života, ktoré sa odovzdávalo v predchádzajúcich storočiach z generácie na generáciu a bolo podporované prostredím, v ktorom ten človek žil, sa vytratilo.



            Otázka toho konvertitu, ktorého som na začiatku spomínal, je preto veľmi dôležitá aj pre všetkých kresťanov. Vieme skutočne kde máme ísť, keď vstúpime do seba a rozhodneme sa pre Boha?



            Ten márnotratný syn to mal pomerne ľahké. On vyrástol v dome svojho otca. Poznal poriadok, ktorý v ňom panuje, atmosféru, ktorou dýcha, a predovšetkým poznal dôverne svojho otca. Keď sa rozhodol pre návrat, tak presne vedel, kde ide a presne vedel aj smer, ktorým sa má vydať. Je to predsa cesta opačným smerom, ktorý ho priviedol do tejto ďalekej krajiny.



            Toto podobenstvo je preto veľmi zrozumiteľné pre tých, ktorí už dosiahli veľkých duchovných výšok, zakúsili predchuť neba a Božej lásky, no z nejakého dôvodu utiekli z tohto duchovného stavu. Títo ľudia vedie presne, kadiaľ vedie cesta naspäť do Otcovho domu. Ale tí, ktorí ešte nemali túto duchovnú skúsenosť, tápajú, skúšajú rôzne cesty, s neistotou robia prvé kroky k návratu, čo skôr či neskôr vedie k bezradnému zastaveniu sa v polovičke cesty a uspokojeniu sa s tým, že predsa len urobili nejaký pokrok. A to všetko len preto, že nemajú odvahu spýtať sa na cestu. A možno je v tom aj kus pýchy, ktorá bráni požiadať tých, ktorí už túto cestu prešli, o radu a sprevádzanie.



            Čo je teda riešením. Nemusíme vynachádzať nič nové, len sa vrátiť a znovuobjaviť to, čo bolo neustále prítomné v duchovnej tradícii Cirkvi. A tým je duchovné vedenie. Je veľmi nebezpečné si myslieť, že výstup k duchovnej zrelosti môžeme uskutočniť sami, bez tohto duchovného sprevádzania. Takýto postoj vedie k vážnym ťažkostiam a takmer určitému stroskotaniu v duchovnom živote, ktoré má veľa podôb. Je dôležité nájsť si dobrého duchovného otca a požiadať ho o toto sprevádzanie. Je dôležité, aby išlo človeka skúseného v duchovných zápasoch.



            Je pravdou, že neraz je ťažké nájsť takého skúseného duchovného otca. V tomto prípade učitelia duchovného života radia zvoliť si spomedzi tých svätých, ktorí sa systematicky venovali vysvetľovaniu umenia duchovného života, čítať ich poučenia a s poslušnosťou ich nasledovať. Pripomínajú tiež opakujúcu sa skúsenosť, že ak niekto úprimne hľadá duchovné vedenie alebo sprevádzanie, Boh vždy požehnáva takéto počínanie a nenechá hľadajúceho bez pomoci.



            Ten konvertita, ktorého som na začiatku spomenul, spýtal sa veľmi dobrú otázku. Nebojme sa ani mi pýtať otázky, ktoré budú celkom určite viesť k hlbšiemu pochopeniu duchovných vecí. A to aj vtedy, keď ide o tie veci, ktoré sa nám zdajú samozrejmé a známe.


12.06.2003 | Čítanosť(2773)
Lk 15, 11-32
12.06.2003 | Čítanosť(2160)
Lk 15, 1-10


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet