4.júl 2020

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Nadprirodzený spôsob správania sa je pravá stratégia. Bojuješ – každodenné zápasy tvojho vnútorného života – v ďalekých pozíciách od hlavných múrov tvojej pevnosti. A nepriateľ sústreďuje svoj nápor práve tu: na tvoje malé sebazapierania, na tvoje každodenné modlitby, na tvoju pravidelnú prácu, na plán tvojho života. Takto sa však ťažko dostane k ináč ľahko dobývateľným vežiam tvojej pevnosti. A keby ich dosiahol, bol by už vyčerpaný.

~Bl. Josemaria Escrivá ~

16.04.2020 - Miron
čítanosť42 reakcie0
(Share 11 0)


Téma: Pole / 4.24.33-36 / Začiatok liečby

Myšlienky... 136/2020

            Účinok pokory sa môže porovnať s účinkom vášne lakomstva. Čím viac je človek infikovaný láskou k pozemským veciam, tým viac ich zhromažďuje, čím viac po nich túži tým menej je uspokojený. Čím bohatší sa stáva, tým viac sa vidí biednym. Podobne čím viac pokorný človek rastie v čnostiach a duchovných daroch, tým úbohejším a slabým sa zdá vo svojich očiach.



            Toto je prirodzené! Keď človek ešte neochutnal vyššie dobrá, potom jeho vlastná čnosť, hoci je pošpinená hriechom, zdá sa mu veľmi hodnotná. Keď príde do kontaktu s božským duchovným dobrom, potom sa jeho čnosť zdá pre neho neužitočná, pretože je spojená a oklamaná hriechom.



            Pre chudobného človeka je vrecko halierov zozbieraných s ťažkosťami za dlhý čas veľmi vzácne. Ale keď bohatý človek neočakávane vysype nespočítateľné množstvo zlatých mincí do jeho lona, potom ten bedár zahodí malé vrecko halierov, pretože sa stalo pre neho neužitočnou záťažou.



            Spravodlivý Jób po mnohých utrpeniach bol uznaný za hodného vidieť Boha. Povedal mu v modlitbe: „Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo. Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom“ (Jób 42, 5-6). (Pole, kapitola 24, odstavec 33-36.)



            Po priblížení znakov falošnej pokory svätý Ignác Briančaninov začína postupne ponúkať lieky, ktoré nás z nej môžu vyliečiť alebo uchrániť pred jej pokusmi ovládnuť naše srdce. Začína pozvaním k správnemu nastaveniu srdca, aby v ňom panovala túžba po nadobudnutí pravej pokory a ostatných čností. Toto vnútorné rozhodnutie nasmerovať svoj život k cieľu, ktorým je svätosť a následne večný život, je nevyhnutnou podmienkou. Človek musí mať neustále pred očami tento cieľ. Potom nasledujú prvé kroky, o ktorých bude svätý Ignác Briančaninov hovoriť neskôr. Jedno je však isté: prvé kroky sú vždy najťažšie. Azda preto poukazuje na duchovnú zákonitosť, ktorá sa prejaví po začatí našej cesty. Hovorí, že človek ochutná niečo z vyšších duchovných dobier, čo spôsobí, že sa stane smädným po ich dokonalejšom naplnení. To prinesie posilnenie vzbudenej túžbe po svätosti a úľavu pri vykonávaní ďalších krokov na tejto ceste. Boh nikdy nenecháva človeka, ktorý po ňom túži, bez účinnej pomoci.


27.05.2011 | Čítanosť(4926)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(3482)
Duchovný život


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet