1.jún 2020

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Často cítime únavu len preto, lebo iní nás zabudnú poľutovať. Keby sme niektorej sestre povedali ,ste veľmi unavená, odpočiňte si trochu’, čoskoro by ju únava prešla.”

~SV. TERÉZIA Z LISIEUX~

10.03.2020 - Miron
čítanosť70 reakcie0
(Share 2 0)


Téma: Pole / 4.22.11-12 / Odpútanie sa od sveta

Myšlienky... 93/2020

            Sme v takej hroznej slepote! Ako je zrejmé, že táto slepota prichádza skrze naše pády! Vidíme smrť nášho brata, vieme, že príde celkom určite aj pre nás, a možno skoro, pretože nikto neostáva na tejto zemi naveky. Vidíme, že mnohí, dokonca pred svojou smrťou, sú zradení týmto takzvaným pozemským šťastím, ktoré sa často mení do pozemskej biedy, podobnej ku každodennej chuti smrti. Napriek tomuto intenzívnemu dôkazu, náhlime sa iba po pozemských dobrách, akoby boli trvalé a večné. Všetka naša pozornosť je v nich absorbovaná. Boh je zabudnutý! Majestátna a ohromná večnosť je tiež zabudnutá. „Kajajte sa!“



            Bratia, tieto pomíňajúce dobrá celkom nás zradia. Boháči budú zradení svojím bohatstvom; mocní budú zradení svojou slávou, mladí svojou mladosťou a múdri svojou múdrosťou. Je iba jediné večné, podstatné dobro, ktoré má človek nadobudnúť počas pozemskej cesty – pravé poznanie Boha, zmierenie a zjednotenie s Bohom dané Kristom. Ale pre prijatie týchto najvyšších dobier človek musí zanechať život hriechu, musí ho doslova znenávidieť. „Kajajte sa!“ (Pole, kapitola 22, odstavec 11-12.)



            Tieto slová svätého Ignáca Briančaninova sú ozvenou slov všetkých svätých učiteľov duchovného života, ktorí zdôrazňujú, že prvým krokom v duchovnom živote a začiatkom výstupu k nebu je odpútanosť srdca od pozemských vecí. Pod tým nechápu len putá, ktoré nás spájajú s vonkajšími pozemskými vecami, ale aj putá vášní, ktoré nám bránia pozdvihnúť oči k nebeským veciam. Džbán vrchovato naplnený vodou, nedá sa naplniť vzácnym vínom. Vodu je potrebné najprv vyliať. Podobne je to aj v duchovnom živote. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že srdce naplnené svetom, nemôže prijať poznanie nebeských tajomstiev.



            Možno, že sa teraz pýtame, aké to má spojenie s témou tejto kapitoly – pokáním. Nie je však potrebné dlhé uvažovanie na nájdenie správnej odpovede. Duch pokánia sa rodí v srdci pri stretnutí a pochopení tých nebeských tajomstiev. Keď je duša ohromená poznaním zhora, jej prirodzenou reakciou je bázeň, ktorá spôsobuje úpenlivý výkrik po Božom milosrdenstve. Ak necháme dušu spútanú pozemskými vecami, len ťažko zakúsi veľkosť a majestátnosť nebeskej večnosti a len ťažko sa v nej prebudí duch pokánia, ktorý privoláva Božiu milosť a milosrdenstvo.


25.06.2003 | Čítanosť(1254)
Téma: Pokánie
25.06.2003 | Čítanosť(1209)
Téma: Pokánie
25.06.2003 | Čítanosť(1167)
Téma: Pokánie
Pokánie |
Pokánie | Pokánie
26.06.2003 | Čítanosť(3317)
Život – zmysel života
26.06.2003 | Čítanosť(1934)
Bohatstvo


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet