8.júl 2020

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Len láska samotná pozná tajomstvo obdarúvavať druhých a pritom bohatnúť.

~Clemens Von Brentano ~

06.03.2020 - Miron
čítanosť33 reakcie0
(Share 7 0)


Téma: Duchovné vedenie / Kľúč na riešenie problémov Cirkvi súčasnosti

Myšlienky... 53/2020

            V predchádzajúcich dňoch som pripravoval ďalšiu časť podcastu o svätom Jozefovi Hesychastovi. Opisuje čas po jeho príchode na Svätú Horu Athos. Tento veľký asketik, ktorý sa veľkou mierou pričinil o obnovu duchovného života na Svätej hore, mal to na začiatku veľmi ťažké. Aj keď bol od malička veľmi zbožný a čnostný, až ako dvadsaťdva ročný urobil rozhodnutie pre mníšsky život. Boh sa výnimočným spôsobom dotkol jeho srdca a zapálil v ňom oheň pre svätosť, ktoré už nikdy neustal. Starec Jozef začal prísny asketický život plný modlitby. Rôzne okolnosti mu prekazili odísť ihneď na Svätú horu Athos a tak počas dvoch rokoch sa usiloval testovať, či je schopný mníšskeho života. Čítal životopisy svätých a inú literatúru, predovšetkým Filokaliu a snažil sa napodobňovať spôsob života týchto svätých. A to nielen preto, aby sa otestoval, či je mníšskeho života schopný, ale hlavne z horúcej túžby páčiť sa Bohu. Pozeral na duchovné dary, ktorými oplývali spomínaní svätci. Túžil po nich, ale hlavne túžil po naučení sa modlitby srdca, tzv. noetickej modlitby, ktorá privádzala ľudí tak blízko k Bohu. Vedel, že k naplneniu tejto túžby jeho sily nestačia. Vedel, že potrebuje učiteľa duchovného života, ktorý by ho viedol na ceste k svätosti. Preto keď naskytla prvá príležitosť ihneď sa vydal na Svätú Horu.



            Nestal sa však ihneď mníchom. Rozhodol sa najprv nájsť starca – duchovného vodcu, ktorý by ho viedol na hlbín duchovného života. Sám o týchto dvoch rokoch neskôr napísal, že prešiel každú horu a každú roklinu, navštívil monastiere a pustovne, aby našiel takéhoto učiteľa. Ale márne. Aj keď našiel niekoľko skutočne svätých mníchov, boli už v takom pokročilo veku, že už neprijímali nikoho za učeníkov. Duchovné otcovstvo už bolo nad ich sily. Jeho srdce tým nesmierne trpelo. Dôvodom nebolo len to, že nemohol nájsť duchovného vodcu, ale aj preto, že vnímal nedostatok duchovného zápalu. Život na svätej hore nebol takým, aký ho opisovali životopisy svätých, ktoré čítal. Púšť, ktorá kedysi dávala zrod veľkej svätosti, sa stala vyschnutou neúrodnou duchovnou púšťou. Nových povolaní bolo málo a monastiere sa pomaly vyľudňovali.



            Myslím si, že tento obraz by sme mohli rozšíriť na mnohé krajiny západnej civilizácie, v ktorých Cirkev prechádza podobným štádiom. A každý, kto podnikol podobné hľadanie duchovného vodcu ako starec Jozef, tak vie, ako je ťažké ba priam nemožné nájsť dobrého duchovného vodcu. Pravda je veľa tých, ktorí radi učia to, čo načítali z kníh. Tých bolo hojne aj v čase hľadania starca Jozefa. Ale tých, ktorí dokážu formovať duše skrze vlastnú hlbokú skúsenosť, tých je veľmi málo. A ešte menej je tých, ktorí dosiahli duchovných výšin a priťahujú k sebe druhých.



            Je veľmi veľa dôvodov, ktoré zapríčinili tento stav. Je síce dobré ich poznať a analyzovať, ale to neprinesie žiadnu obnovu. Stačí azda len všeobecný uzáver, že rezignovanie na dosiahnutie svätosti vnieslo priemernosť do duchovného života veriacich a každou generáciou úroveň tejto priemernosti klesala a stále klesá. A tam, kde vládne priemernosť, tam sa nevyhnutne začína znižovať úroveň morálneho života a predtým neprijateľné prejavy vášní sa pomaly stávajú niečím normálnym a akceptovateľným. Seniori dokážu dobre pomenovať tento pokles, ktorý bol veľmi strmý počas ich života.



            Toto však nie je kritika, ktorá by chcela nejako odsúdiť celé predchádzajúce generácie z nedbanlivosti a nezáujmu o svoju vieru. Je to len ľútostivý pohľad na to množstvo kresťanov, ktorým nechýbala ani dobrá vôľa, ani dobrý úmysel, ani túžba po nebi a spáse. Priemernosť nerodí však dobrých a svätých učiteľov duchovného života, ktorí dokážu viesť a nadchnúť druhých. Duchovný stav na Hore Athos v čase príchodu starca Jozefa je peknou ilustráciou. Každý mních na Horu Athos prišiel z lásky k Bohu. Z lásky k Bohu zanechal svet a prijal asketickú námahu na posvätenie svojej duše. A predsa priemernosť i také veľké rozhodnutie pre Boha urobila neúrodným. Toto napĺňalo starca Jozefa veľkým utrpením. A podobným utrpením napĺňa aj nás, ktorí rovnako ako starec Jozef v srdci cítime, že Boh nám ponúka oveľa oveľa viac. Cítime to zvlášť pri pohľade na životy svätých, kedy si silno uvedomujeme že jestvuje „niečo, čo sami ešte nemáme“.



            Nemožno povedať, že by sme ostávali nečinní. Počas tridsaťročnej pastoračnej práce som bol svedkom spustenia veľkého množstva rôznych programov, ktoré mali viesť k obnove viery. Videl som rôzne aktivity a hnutia, ktoré doslova útočili na city ľudí a viedli k rôznym emočným prejavom, o ktorých si mnohí namýšľali, že sú znakmi hlbokého zjednotenia s Bohom. Videl zanietenosť mnohých, ktorí neváhali venovať čas druhým kvôli evanjelizácií. Ale videl som tiež, že toto všetko prinieslo len veľmi málo ovocia a už vôbec nie obnovu Cirkvi. A stále viac som presvedčený, že dôvodom je ostávanie na povrchu, obava opustiť bezpečie odskúšanej priemernosti, ale predovšetkým neznalosť umenia duchovného života, ktoré nás učia jeho svätí učitelia. Táto neznalosť spôsobuje, že zápal pre Boha a privádzanie druhých k Bohu je poškvrnený naším neočisteným srdcom a mysľou čo znehodnocuje naše svedectvo do takej miery, že sa stáva neúčinným.



            Myslím si, že najdôležitejšou úlohou Cirkvi dneška je naučiť ľudí tomuto skutočnému umeniu duchovného života. Môžeme často počuť, že je potrebné modliť sa, byť pokorní atď. Ale veľmi zriedka už počujeme ako dosiahneme dobrú modlitbu alebo ako môžeme premôcť pýchu a nadobudnúť pokoru. Často počujeme akí máme byť, ale už menej alebo zriedka počujeme ako to dosiahnuť. Pritom Cirkev vlastní múdrosť nespočetného množstva svätých, ktorých rady zrodené z ich skúsenosti a duchovného zápolenia. Nie je nám potrebné vymýšľať niečo nové. Stačí len siahnuť po tejto skúsenosti, ktorá bola overená mnohými.



            Ale je potrebné ešte niečo dôležité. Poslúžim si skúsenosťou starca Jozefa. Dva roky strávil hľadaním duchovného vodcu, ktorý ho naučil umeniu duchovného života. Počas tých rokoch prísneho asketického života sa neprestajne modlil, aby mu Boh zoslal takéhoto učiteľa. Doslova prelieval prúdy sĺz, keď žobral Pána a Presvätú Bohorodičku o túto milosť. Nakoniec jeden večer, keď bol úplne vyčerpaný od tejto bolesti srdca a pôstu, keď jeho nádej sa takmer úplne vytratila, z posledných síl sa modlil: „Ó, Pane, tak ako si premenil duše svojich učeníkov na hore Tábor, tak premeň aj moju dušu! Zastav vášne a prines pokoj do mojej duše.“ Odpoveďou na túto modlitbu bola mystická skúsenosť, počas ktorej starec Jozef dostal dar nepretržitej modlitby srdca a osvietenie duše. Dalo sa povedať, že od toho času sa sám Pán stal jeho duchovným vodcom. Starec Jozef pokračoval v prísnom asketickom živote, ale poznanie a dary, ktoré sa mu dostali, urobili z neho duchovného učiteľa malého bratstva. Po jeho smrti sa jeho učeníci rozišli po rôznych kláštoroch, ktoré boli už na pokraji zániku pre nedostatok povolaní. So sebou priniesli pravidlo života, ktoré prijali od starca Jozefa a relatívne rýchlo prišla obnova týchto kláštorov, ktoré boli čoskoro naplnené mladými mníchmi túžiacimi po spáse svojich duší. Jeden z jeho učeníkov, starec Efraim Arizonsky, prišiel do USA. V rýchlom slede v priebehu 20 rokoch založil dvanásť monastierov v rôznych oblastiach severnej Ameriky, ktoré sú naplnené mladými mníchmi.



            Túžba a odhodlanie starca Jozefa priniesla veľkú obnovu pre Horu Athos. Infekcia priemernosti bola vyliečená a zápal novej generácie mníchov priniesol veľkú duchovné obnovu, ktorá presiahla hranice tejto mníšskej republiky.



            Možno rovnako ako starec Jozef nenachádzame dobrých učiteľov duchovného života. Ako jeden svätý povedal, že Boh nevzbudzuje týchto vodcov z dôvodu, že ich v skutočnosti nikto nehľadá. Začnime prosiť o tento dar z celej sily a neprestávajme, kým nám ho Boh nedá. Robme všetko, čo je v našich silách, študujme diela svätých učiteľov duchovného života a neprestávame o nich prosiť. Boh  celkom určite vypočuje našu prosbu, aj keby sa mal sám stať našim duchovným vodcom.



            Som si istý, že toto je riešenie krízy, ktorú pociťujeme v Cirkvi súčasnosti. Študujme umenie duchovného života a neprestajne hľadajme a modlime sa za duchovných vodcov, ktorí nám pomôžu si toto umenie krok za krokom prakticky osvojiť. Toto bude požehnaním pre nasledujúcu generáciu, ktorá bude obnovená našim duchovným zápalom a vyrastie v nej veľké množstvo kvalitných povolaní.


27.05.2011 | Čítanosť(4926)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(3483)
Duchovný život
18.01.2010 | Čítanosť(1260)
Cirkev


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet