29.máj 2020

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Hovoríte o hriechoch? Človek má mať vždy srdce plné ľútosti, keď si spomenie na svoje hriechy. A čo sa týka hriechov iných ľudí, nemá na ne nikdy myslieť, ani odsudzovať iných.

~sv. Pimen Veľký, + 440 ~

06.03.2020 - Miron
čítanosť43 reakcie0
(Share 3 0)


Téma: Uzdravenie slepého / Mk 10, 46-52 / Lk 18, 35-43 / Proces uzdravenia

Myšlienky... 67/2020

            Aj keď je tomu už niekoľko rokov čo som čítal ten blog, predsa sa k nemu v mysli vraciam veľmi často. Napísal ho mladý kňaz, ktorý zdieľal svoju skúsenosť po piatich rokoch v jeho prvej farnosti. Opisoval postupné narastanie vnútornej krízy, ktorá ho naplňovala veľkou bolesťou, ale i pochybnosťami. Aj keď ho ľudia mali radi a vo farnosti všetko fungovalo veľmi dobre, predsa len napriek veľkému nasadeniu nevidel žiaden duchovný pokrok, žiaden zápal pre Božie veci. Pripisoval to vlastnému zlyhaniu, aj keď nevedel presne identifikovať, v čom toto zlyhanie spočíva. Keď sa s tým zdôveril staršiemu kňazovi, ten mu pomohol dostať sa z tejto krízy. Povedal: „Ty ako kňaz, môžeš pomôcť iba tým, ktorí k tebe prídu. Tí, ktorí sú spokojní so svojim životom, tí nebudú vyhľadávať tvoju pomoc. A ty nemáš moc prinútiť ich uveriť, že im predsa len chýba niečo veľmi podstatné. Pripomínaš im to skrze ohlasovanie Evanjelia a cítiš, že sú voči tomu hluchí a neschopní pochopenia. Sú uviaznutí vo svojej spokojnosti a ešte nezakúsili, že živá viera im môže otvoriť cestu k oveľa bohatšiemu životu. Modli sa za nich a buď trpezliví! Keď sa ich Boh dotkne svojou milosťou, tak prídu a budeš im môcť pomôcť.“



            Zdieľanie tejto rady, ktorá tomu mladému kňazovi pomohla prekonať vnútornú krízu, pomohlo aj mne a verím, že aj mnohým iným kňazom. Som si istý, že každý kňaz prešiel alebo prechádza podobnou krízou. A nie sú to len kňazi, ktorí trpia takýmto spôsobom. Sú to tiež hlavne rodičia a starí rodičia, ale aj ľudia, ktorí trpia pohľadom na určitú vlažnosť alebo postupné vyprchávanie viery svojich najbližších. Trpia, pretože ich veľké úsilie priviesť ich bližšie k Bohu, neprináša žiadne ovocie. Ten starší kňaz mal pravdu, keď povedal: „Môžeš pomôcť iba tým, ktorí k tebe prídu.“ A prídu vtedy, keď si uvedomia, že pomoc potrebujú.



            Svätí Otcovia často hovoria o tejto situácií. Zdôrazňujú, že začiatkom skutočného života s Kristom je moment, v ktorom človek urobí rovnaké rozhodnutie ako márnotratný syn z podobenstva: „Vstanem a pôjdem k otcovi“ (Lk 15, 18). Do tohto momentu, zvlášť keď je človek spokojný so svojim životom a užíva si potešenia, ktoré mu ponúkajú vášne, nemožno očakávať, že bude hľadať niečo viac od života, aj keby mu bola dokonale zvestovaná plná pravda o živote.



            Je však aj dôležité, ako človek zareaguje na tie prehojné momenty milosti, ktoré mu dobrý Boh ponúka pre jeho spásu. Svätý Marek Asketik približuje správnu reakciu človeka poukázaním na príbeh uzdravenia slepého z evanjelia (Mk 10, 46-52; Lk 18, 35-43). Ten človek vedel o svojej biede a veľmi túžil po uzdravení. Keď počul, že okolo prechádza Ježiš Kristus, z celej sily začal na neho volať a doslova žobrať o milosrdenstvo. Toto je prvá časť správnej reakcie: spoznať svoju biedu a obrátiť sa na Boha s úpenlivou a vytrvalou prosbou o pomoc. Keď ho Ježiš Kristus k sebe zavolal, slepec bez váhania odhodil svoj plášť a išiel k Nemu. Ak uvážime, že práve do plášťa mu ľudia hádzali drobné mince ako almužnu, tak potom odhodenie plášťa je silným gestom. Slepec odhodil doslova všetko čo mal, čo mu mohlo slúžiť na obživu v ten deň. Ku Kristovi ide s nádejou, že získa oveľa viac, než je almužna hodená do jeho plášťa. A skutočne získava veľký dar – schopnosť vidieť. A to nielen očami tela, ale aj očami duše a preto bez váhania sa pridáva ku Kristovi a nasleduje ho. A to je druhou časťou správnej reakcie na dotyk Božej milosti, ktorá vedie človeka k živej viere. Svätý Marek Asketik zakončuje svoje poučenie slovami: „Iba keď odhodíš svoj plášť tak, ako to urobil slepý, a tak sa priblížiš k Pánovi, stávaš sa opravdivým Jeho nasledovníkom a hlásateľom najdokonalejších princípov viery (Mk 10, 50.51.).



            Svätí Otcovia rôznymi slovami pripomínajú, že podobný proces v duši – teda spoznanie svojej biedy, úpenlivá prosba o milosrdenstvo a poslušné nasledovanie Božích príkazoch - stojí na začiatku pravého duchovného života.



            Musíme sa teda s vytrvalosťou modliť za svojich blízkych, aby dokázali takým spôsobom odpovedať na tie mnohé dotyky Božej milosti, ktoré sa im dostávajú. Ale najprv musíme urobiť ešte niečo oveľa dôležitejšie. Musíme si položiť otázku, čo sme vôbec sami prešli týmto procesom, ktorý vedie k uzdravenie duše, schopnosti skutočne vidieť a k živej viere. Musíme skúmať, či sme naplnení veľkým zápalom, nadšením, veľkou ochotou robiť iba to, čo sa páči Pánovi. A možno zistíme, že najprv sami potrebujeme prejsť tým procesom uzdravenia nášho vnútorného zraku a získaniu daru živej viery.


09.06.2007 | Čítanosť(4671)
Téma: Evanjelizácia
30.09.2010 | Čítanosť(2532)
Téma: Evanjelizácia
27.06.2003 | Čítanosť(3474)
Duchovný život
26.06.2003 | Čítanosť(3317)
Život – zmysel života
18.01.2010 | Čítanosť(1819)
Kresťanstvo


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet