5.apríl 2020

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Božie skutky sa nemerajú časom. Neraz Pán dá v jedinom okamihu viac ako inokedy za veľa hodín.”

~SV. TERÉZIA AVILSKÁ~

26.02.2020 - Miron
čítanosť12 reakcie0
(Share 1 0)


Téma: Nedeľa pred Zjavením Pána / Rada na liečenie duchovnej prázdnoty / Mk 1, 1-8

Myšlienky... 48/2020

            Jeden môj spolubrat kňaz mi rozprával skúsenosť z jeho pastoračnej praxe. Raz za ním prišla jedna pomerne mladá žena, aby sa porozprávala o duchovných veciach. Bola veľmi otvorená a bez nejakého prikrášľovania povedala o svojom duchovnom stave približne toto: „Verím v Boha, aj keď neviem, či to, čo nazývam vierou je v skutočnosti viera. Mám ťažkosti s napĺňaním prikázaní a s modlitbou. Je to veľká ťarcha pre mňa a vôbec necítim nič z toho, čo pociťujú – alebo aspoň o tom tak hovoria iní. Necítim žiadnu radosť z viery, neprináša mi to ani šťastie, ani pokoj, ani nadšenie. Necítim vôbec nič.“ Povedala toho ešte oveľa viac, no nie je potrebné uvádzať všetko, aby sme si vytvorili obraz o jej vnútornom stave. Prišla sa spýtať, čo má robiť.



            Ten môj priateľ ju pochválil za jej úprimnosť a odvahu. Mnohí prežívajú podobnú prázdnotu v duchovnom živote, len to nechcú priznať. Potom to vedie k postupnému odpadu od viery alebo určitým predstieraním plodov duchovného života. To druhé je však spojené s určitým cynizmom, ktorý sa s nedôverou pozerá na všetky formy prejavov viery a vo vnútri ich pokladá za rovnakú pretvárku a falošnosť aká vládne v jeho živote.



            Predstieranie však nič nerieši. Je dobré, keď v čase takejto duchovnej prázdnoty sa zdôveríme svojmu duchovnému otcovi, ktorý nám ľahko môže pomôcť.



            Evanjelium nedele pred Zjavením Pána nám však ponúka jednu všeobecnú radu, ktorá môže pomôcť v takýchto prípadoch. Skladá sa z dvoch častí. Tá prvá hovorí o nutnosti prípravy cesty pre Pána. Evanjelista Marek cituje slová proroka Izaiáša: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu“ (Mk 1, 2). Naplnením tohto proroctva bolo verejné účinkovanie svätého Jána Krstiteľa, ktorý na púšti hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Musím sa priznať, že doteraz som plne nepochopil, prečo Boh potreboval pripraviť pre seba cestu prostredníctvom človeka. Každopádne nám to však dáva inštrukciu pre náš duchovný život, v ktorom každý deň musíme pripraviť cestu pre vstup Pána do nášho srdca. Druhá časť rady, ktorú nachádzame v Evanjeliu, hovorí ako túto prípravu uskutočniť. Spočíva v nasledovaní konania ľudí z judskej krajiny a Jeruzalema, ktorí vyšli na púšť, aby stretli svätého Jána Krstiteľa. Opustili pohodlie svojho domova, zanechali svoju prácu a povinnosti a išli do púšte. Asketická literatúra neustále chváli takéto konanie, pretože je vždy spojené s veľkým požehnaním.



            Aby sme to hlbšie pochopili, tak si potrebujeme pripomenúť učenie svätých učiteľov duchovného života, ktorí svorne hovoria, že pokiaľ je ľudské srdce naplnené svetom, tak nie je schopné prijať božské poznanie, ktoré prichádza zhora. Človek v takomto stave sa môže aj modliť aj sa pokúšať napĺňať prikázania, ale cíti to ako veľké bremeno, ktoré navyše neprináša nič z očakávaných duchovných plodov. Preto nám títo svätci pripomínajú, že prvým a nevyhnutým krokom v duchovnom živote je odpútanie sa od sveta. Ide o vyprázdnenie srdca od všetkých tých aktivít, ktoré nie sú ani dôležité ani nutné, aby sa vytvoril priestor pre Boha a na poznanie jeho tajomstiev, ktoré je schopné prijať iba pripravené srdce.



            Môj priateľ dobre pozná dôležitosť tohto prvého kroku, preto naordinoval tej mladej žene duchovnú liečbu. Povedal jej nech skúsi každý deň niečo vypustiť zo svojich zvyčajných aktivít a tento čas – aspoň dvadsať minúť zotrvať v stíšení v Božej prítomnosti. Keď sa po mesiaci znova stretli, tak povedala, že liečba zabrala. Nedokázala vysvetliť, čo konkrétne sa odohralo v jej duši, ale prestala cítiť tu chladnú prázdnotu, ktorá ju nútila pochybovať ako o užitočnosti  modlitby i napĺňaní prikázaní. Zaiste ju očakávala ešte dlhá cesta duchovného rastu, ale tento prvý krok ju pripravil na stretnutie sa s Pánom a na ďalšie kroky na jej duchov nej ceste.



            Aj keď nemáme skúsenosť podobnej duchovnej prázdnoty, predsa je i pre nás nutné nasledovať túto radu. Pokúšajme sa každý deň pripraviť Pánovi cestu do nášho srdca vyprázdnením od zbytočných aktivít a stíšením sa v jeho prítomnosti. Takéto momenty nás otvárajú na prijatie poznania zhora, ktoré nemôžeme nadobudnúť nijakým iným spôsobom.


27.05.2011 | Čítanosť(4916)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(3456)
Duchovný život
12.06.2003 | Čítanosť(2860)
Mk 10, 1-16
18.01.2010 | Čítanosť(1812)
Kresťanstvo


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet