5.apríl 2020

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Som veľmi šťastná, že v Božom kráľovstve je veľa príbytkov. Lebo keby boli len tie, ktorých opis a cesta k nim sa mi zdajú nepochopiteľné, nemohla by som do nich vstúpiť.”

~SV. TERÉZIA Z LISIEUX ~

26.02.2020 - Miron
čítanosť24 reakcie0
(Share 1 0)


Téma: Návrat k duchovnej tradícií

Myšlienky... 51/2020

            Minulú stredu (11.12.2019) bol pochovaný starec Efraim, ktorému dali prívlastok Arizonský. Bol učeníkom teraz už kanonizovaného starca Jozefa Hesychastu, ktorého život mi priniesol veľa duchovej inšpirácie a povzbudenia. O začiatkoch mníšskeho života starca Efraima som sa dozvedel práve zo životopisu starca Jozefa. Po úspešnom oživení niekoľkých upadajúcich monastierov na Svätej hore starec Efraim prišiel do Kanady, kde mu jeho duchovné deti zariadili operáciu, ktorá vyriešila jeho zdravotné problémy. Počas rekonvalescencie starec Efraim sa stretol s mnohými veriacimi v Kanade a potom aj v USA a spoznal veľký smäd a hlad po duchovnom živote. Preto neskôr urobil rozhodnutie opustiť Svätú horu Athos a presťahovať sa na americký kontinent s úmyslom pomôcť tým, ktorí túžia spoznať cestu k svätosti a spáse. Počas svojho života založil 19 mužských a ženských monastierov v severnej Amerike, ktoré sú plné mníšskych povolaní. Kto pozná náboženskú situáciu v USA, tak vie, že založenie čo i len jedného nového monastiera sa dá považovať za malý zázrak.



            Keď som čítal príbeh, ako starec Efraim vybral miesto pre svoj prvý monastier, tak bolo zrejmé, že tých zázrakov okolo neho bude neúrekom. Pre monastier svätého Antona Veľkého vybral arizonskú púšť. Po niekoľkých hodinách jazdy púšťou prikázal zastaviť. Vystúpil z auta a povedal: „Tu bude stáť monastier.“ Spolujazdec a zároveň darca, ktorý mu prisľúbil veľký dar na zakúpenie pozemku mu povedal: „Veď tu je to uprostred ničoho. Nie je tu ani žiadna voda. Ako tu chceš stavať monastier?“ Starec Efraim však trval na svojom. Prikázal mu vrátiť sa do mesta a začať proces kúpi tohto pozemku. Sám ostal v púští s tým, že sa po neho mali vrátiť o niekoľko dní. Keď sa vrátili, starec Efraim im ukázal označené miesto v púšti a povedal: „Tu treba začať vŕtať. Je tu veľa vody.“ A skutočne vrt narazil na taký výdatný prameň vody, že to nestačí len na potreby monastiera a na zavlažovanie polí, ktoré okolo neho vyrástli, ale dokonca zásobujú vodou i najbližšie mesto.



            To je len jeden z divov, ktoré sprevádzali dielo starca Efraima. Ešte väčšie divy sa však uskutočňovali v dušiach tých, ktorí sa s ním stretli, za ktorých sa modlil alebo ktorí boli inšpirovaný jeho životom. Mnohé tieto divy ľudia zdieľali na sociálnych sietiach v týchto dňoch, keď sa dozvedeli o jeho smrti.



            Najviac ma však oslovili slová kňaza Anthonyho, ktorý má farnosť v meste Tusan v Arizone. Napísal:



            „My, americkí biskupi a kňazi, po sedemdesiat rokov sme sa pokúšali prilákať ľudí do Cirkvi skrze festivaly. A tak sme pripravovali sviatky a oslavy, hostili sme ľudí jedlom, nápojmi a zábavou. Zabudli sme na modlitbu, spovede – na všetko, čo je duchovnou tradíciou našej cirkvi. Dokonca sme upúšťali od myšlienky zakladania monastierov, pretože sme si mysleli, že nie sú nevyhnutné a že nemajú čo ponúknuť našej cirkvi.



            A potom prišiel tento drobný mních, bez svetského vzdelania a teologických titulov, bez inovatívnych a veľkých programov – ktorých sme my mali v hojnosti – a pripomenul nám tú najdôležitejšiu vec – našu duchovnú tradíciu. Nevolal po tancu a zábave, ale volal po pôste a hodinách bdenia v modlitbe. A ľudia odpovedali na jeho volanie, prišli k tomuto starému mužovi a podporili ho.



            Počet tých, ktorí prišli k starcovi Efraimovi, sa nedá opísať. Amerika, ktorá hľadala ako riešiť patovú situáciu, do ktorej ju dostal konzumizmus a otroctvo materiálnych vecí, objavila skutočnú a neporušenú duchovnú tradíciu kresťanstva.“



            Tieto slová o. Anthonyho hlboko vo mne zarezonovali, pretože sú v súlade s mojimi vlastnými myšlienkami. A nie som sám, ktorý cíti určitú únavu z toho množstva rôznych nových programov, komisií, byrokracie a rôznych aktivít, do ktorých sa dáva nádej, že môžu priniesť obnovu Cirkvi. Nikto nevojde do hlbokej jednoty s Bohom, ak k nemu nepríde na svojich kolenách. Namiesto mnohých aktivít by sme skôr mali hľadať zjednodušenie života, dokonca i života v Cirkvi. Mali by sme sa usilovať o návrat k duchovnej tradícií, ktorá vyformovala zástupy svätých.



            Starec Efraim sa dal formovať touto duchovnou tradíciou a Boh ho použil na veľké dielo. Tento starý mních, ktorý zasvätil svoj život modlitbe a pokániu, nielenže založil v krátkom čase 19 nových monastierov a naplnil ich povolaniami, ale dotkol sa duší veľkého množstva ľudí a priviedol ich na cestu spásy. Aké divy sa odohrajú v našich životoch, keď ich rovnako zasvätíme modlitbe a pokániu?


25.06.2003 | Čítanosť(1388)
Téma: Nasledovanie Krista
16.08.2003 | Čítanosť(1362)
Téma: Nasledovanie Krista
27.06.2003 | Čítanosť(3456)
Duchovný život


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet