5.február 2023

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Život je sladký a radostný pre toho, kto môže mať niekoho rád a má čisté svedomie.

~L. N. Tolstoj~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1611 reakcie0
(Share 419 0)


Téma: Žiť pripravený a plný nádeje / Lk 12, 35-40

Pohrebná homília

Pohrebná homília Ondreja Švančaru.

Drahí bratia a sestry! O sv. Karolovi Boromejskom sa hovorí, že si dal namaľovať obraz smrti. Maliar mu namaľoval obraz smrti, ako sa bežne maľuje: kostru s kosou. Karol Boromejský nesúhlasil s takýmto vyobrazením. Maliarovi hovorí: „Mali ste namaľovať obraz smrti so zlatým kľúčom v ruke, lebo smrť otvára spravodlivému človekovi bránu do večného života. Kto miluje Krista, smrť pre neho nie je strašiakom.“
Pred pár dňami sme spolu s naším zosnulým bratom oslavovali Narodenie Pána Ježiša. Boh povedal človeku svoje áno, bral človeka vážne, prijal ho. Sklonil sa ku každému človeku. Narodilo sa nám dieťa: pre nás ľudí sa stal človekom, lebo nás chce zachrániť a uzdraviť. On je Prvorodený, hľadá svojich bratov, miluje nás.

Náš pobyt na zemi je len dočasný. Skôr či neskôr sa odoberieme na večnosť. Môžeme povedať, že celé evanjelium je nasmerované na večnosť. Učí človeka spôsobu života, ktorý ho smeruje na večný cieľ.

Dosvedčuje nám to aj dnešné evanjelium. Ježiš nás všetkých pobáda k pripravenosti a k vytrvalosti: „Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte“ (Lk 12, 40).

Ježiš nám vo svojej apokalyptickej reči zjavuje dosiaľ skryté udalosti, týkajúce sa konca sveta, ako aj opisuje znamenia, ktoré budú predchádzať tieto udalosti. V Ježišovej dobe však spisy tohto typu neboli nijakou zvláštnosťou. Bolo ich veľké množstvo, pretože mnohí ľudia tej doby očakávali koniec sveta. Tieto spisy boli plné zvláštnych, tajuplných obrazov a symbolov.
Ježiš však nechce vystrašiť svojich nasledovníkov. Nechce, aby žili v neustálom vnútornom napätí a strachu. A preto už od počiatku ich pobáda, aby svoj život prežívali v zameraní na svoj cieľ, ktorým je Boh. Každý deň, každú chvíľu života majú veriaci prežívať v zmysle slov, podľa ktorých Ježiš Kristus, Syn Boží, nám ukázal cestu k Nebeskému Otcovi a príde si pre nás v ktorúkoľvek chvíľu, aby nás voviedol do večnej blaženosti. Pritom nás neustále pobáda, aby sme túto pravdu nikdy nestratili z očí.
Máme sa podobať ľuďom, ktorí majú bedrá opásané a v rukách držia horiace sviece. V Ježišovej dobe všetci nosili d1hé rúcha až po zem, a keď sa pripravovali na cestu, museli sa opaskom podviazať, aby si pri chôdzi nešliapali na rúcho. Horiace sviece mali v rukách, aby si svietili v tme na cestu. Tak Ježišov obraz z dnešného evanjelia nie je náhodný, pretože opásané rúcho a horiaca svieca v ruke bola znamením pripravenosti na cestu.

Drahí bratia a sestry, zišli sme sa na tejto svätej omši, aby sme ju obetovali za spásu duše zosnulého brata. Kde je Ježiš Kristus, tam sme my, či to vieme, alebo nie. Spôsobuje to sila vtelenia: Čo sa stáva Ježišovi, to sa stáva aj nám. Prijíma ľudskú prirodzenosť, aby sme večne boli s ním. Vianočné svedectvo pre všetkých znie: Ste prijatí, Boh vami neopovrhol, ale telesne nesie telo a krv vás všetkých. Pozrime sa na jasličky! V tele dieťaťa, vo vtelenom Božom Synovi je vaše telo, je všetka vaša bieda, úzkosť, pokušenie, ba všetky vaše hriechy sú znášané a odpúšťané. Viem, drahí smútiaci, ako je vám ťažko, veď každý sa nerád lúči so svojím blízkym, rodičom, priateľom, manželom... Žiaľ, ktorý zviera vaše srdcia, je istotne veľký a len máločo vás dokáže v tejto chvíli potešiť. Nesmieme však zabudnúť na to, čo sa nám pripomína od nášho krstu. Práve teraz je najvhodnejšia chvíľa si pripomenúť, že krstom sme sa stali Božími deťmi a celý náš život smeruje k jedinému cieľu: večnému životu.
A tak nesmúťme sa nad smrťou zosnulého brata, veď cesta na cintorín je nevyhnutnou cestou každého človeka. Pochopme, že je to údel každého človeka a neminie to ani nás. Aj keď sa snažíme vylúčiť smrť zo svojich myšlienok, nedokážeme ju vymazať zo skutočnosti. A tak jediným prostriedkom, ako odstrániť žiaľ a strach zo smrti, nám ostáva pevná nádej a viera, že smrť je brána do večnosti.
Nikto z nás nedokáže podať taký reálny dôkaz o smrti, ako sú náhrobné kamene. Náhrobné kamene hovoria: „Kde si ty, bol som aj ja. Kde som ja, budeš aj ty.“ Tu sa končí všetka povýšenosť, klamstvo a kariéra. Smrť ukončí všetku krivdu, urobí koniec šarapateniu zlých ľudí. Všimnime si na týchto kameňoch jeden symbol. Je to kríž. Ten nám ukazuje cestu k spáse, ktorá spočíva v zachovávaní Božích príkazov, vo vernosti Bohu a v ľudskosti počas svojho života.
Na cintorín nechodíme preto, aby sme vzdali úctu ľudskému telu, ktoré sa v zemi premieňa na prach, ale kvôli nesmrteľnej ľudskej duši. Boli by sme zlí kresťania, keby sme nedúfali, že duše našich zosnulých sa spolu s našimi stretnú vo večnosti.
Náš život by nemal zmysel, keby sme nedúfali, že raz dosiahneme večnú blaženosť. A tak všetky ťažkosti, bôle a utrpenia sa nám stávajú prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.
Dôverujme Ježišovým slovám a buďme pripravení! Kto slová dnešného evanjelia berie vážne, toho smrť nemôže prekvapiť. Nezabúdajme, že náš život je cesta, cesta k večnosti. A niečo také, ako je smrť, pre nás neznamená jamu či hrob, ale je to vstupná brána do večnosti. Smrť síce dokáže rozložiť naše telo, ale nie našu dušu. Práve tá je určená na spásu, ona je základom večného života. Kto dokáže toto pochopiť a prijať, ten sa už viac nebude obávať smrti.
S každým z nás nepríjemne otrasie smrť niekoho blízkeho, príbuzného, priateľa... Pýtame sa: prečo?! Prečo práve on?! Prečo práve na vianočné sviatky? Teraz, keď ho potrebujem, keď som sa mu chcel za všetko odvďačiť! Nikto z nás na tieto otázky nedokáže dať odpoveď. A hoci nás neodvratný údel smrti zarmucuje, ostaňme verní prísľubu večnej blaženosti.

Príbeh hovorí o nádhernom ružovom kríku. Bolo na ňom veľa ruží. Jedna bola v plnej kráse nádherne rozvitá. O krík sa staral usilovný a pozorný záhradník. Jedného dňa prišiel s nožnicami a z kríka odstrihol mladý, ešte nerozvinutý púčik. S láskou ho zobral, odniesol do svojej izby a položil do krištáľovej vázy. Krík bol nemilo prekvapený, veľmi ho to bolelo a pýtal sa: „Prečo? Prečo ho tu nenechal? Prečo odstrihol a zobral tento krásny púčik?“ No ozvala sa jedna z ruží: „Záhradník sa o nás stará, chráni pred mrazom, polieva a okopáva. Má teda právo zobrať jednu z nás, aby si okrášlil izbu.“ A všetky ruže stíchli a boli pyšné na púčik, ktorý krášlil izbu záhradníka...

Drahí bratia a sestry, žime vždy plní nádeje a dôvery v Ježišove prisľúbenia. Nenechajme sa oklamať realitou, ktorá nám nedovolí vidieť ďalej do budúcnosti. Nenechajme sa oklamať dnešným svetom, ktorý sa nám snaží nahovoriť, že žiadna večnosť nejestvuje. Buďme plní dôvery a žiaden strach z toho, čo príde, nám viac nebude strpčovať život. Ostaňme verní odkazu, ktorý nás učili už ako malé deti: Cieľ nášho života je, aby sme Boha poznali, milovali, jemu slúžili, a tak dosiahli večnú blaženosť. Potom môžeme spoločne s prorokom povedať: Aj keď budem v tieni smrti, nebudem sa báť, Bože, lebo ty si so mnou!
Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(3225)
Lk 12, 49-59
12.06.2003 | Čítanosť(3021)
Lk 12, 32-48
12.06.2003 | Čítanosť(2970)
Lk 12, 1-12


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet