5.február 2023

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Ježiš je v smrteľnej úzkosti až do konca sveta.

~Blaise Pascal~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1073 reakcie0
(Share 344 0)


Téma: Konajme dobré skutky / Lk 12, 35-40

Pohrebná homília

Pohrebná homília Jána Krahulíka.

Drahá smútiaca rodina, zišli sme sa tu na poslednej pozemskej ceste nášho zosnulého otca, brata, starého otca, priateľa a známeho, ktorého si náš Nebeský Otec náhle povolal k sebe. V našich srdciach je bolesť a smútok z jeho náhleho odchodu z tohoto sveta. Tento odchod nás všetkých prekvapil. Nikto ho nečakal.
Tento odchod prišiel náhle, tak ako hovorí Pán Ježiš: „Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa ani nenazdáte“ (Lk 12, 35).
Príde a prekvapí. A každý musí odísť. Je to pozvanie na prechod na poslednú fázu nášho života, ktoré neodmietnem ani ja, ani ty. Pán Ježiš ako náš dobrý priateľ chce, aby sme boli ako sluhovia z evanjelia pripravení. Hovorí nám: buďte pripravení, žite tak, ako sa patrí na moje deti aj v tejto tvrdej dobe. Keď vidíme zlo a pýtame sa, prečo ho Boh dopustil. Keď jeden druhému škodí. Keď sa zlému dobre vodí. Keď sme si často stanovili za cieľ blahobyt, mať určitú životnú úroveň, niečo mať, vlastniť. Zháňame to či ono, tak ako teraz v adventom období. A zabúdame na to, čo je dôležitejšie v našom živote a stále sa točíme. Čosi zháňame, a nevieme si oddýchnuť ani v nedeľu. Zastaviť sa a potešiť so svojimi blízkymi. Nemáme na nich čas. Porozprávať sa o ich radostiach, starostiach. Takto sa odpútať od seba samých a našich problémov. Aký je výsledok nášho snaženia? Sme nervózni, uťahaní, a ako dôsledok v mnohých prípadoch prichádza smrť náhle, nečakane cez infarkt, mŕtvicu.
Pre nášho zosnulého prišiel tiež posledný deň nečakane, ale on sa na rozdiel od mnohých z nás snažil o bedlivosť, aby bol pripravený tak ako sluhovia. Pristupoval v prvé piatky k sviatosti zmierenia, vykonal si už aj vianočnú sviatosť zmierenia, ale pamiatku príchodu Božieho Syna už nebude sláviť tu s nami na zemi. Nám, čo sme tu ostali, táto bolestná udalosť zanecháva výzvu. Áno, aj pre mňa, aj pre vás všetkých je to výzva: byť pripravený. Či máme svoje veci v poriadku? Ako sme na tom vo vzťahu k nášmu Stvoriteľovi? Vo vzťahu k vašim manželkám? Deťom? Známym? Susedom a priateľom? Vieme si odpustiť? Vieme zabudnúť na to, čo bolo zlé? Koľko dobrých skutkov sme urobili počas tohoto Jubilejného roka? Len tak z lásky? Koľko bolo našich úsmevov pre druhých? Bolo ich viac ako nášho mrnčania? Na druhý breh nášho života, na ktorý sa všetci raz preplávame, pred Božiu súdnu stolicu si nevezmeme so sebou nič okrem našich dobrých a zlých skutkov. Tam nám postavia na váhu naše dobré a zlé skutky. Ktoré prevážia? Tu na zemi zanecháme obraz kresťana. Obraz našej viery. Aký bude? Bude ako obraz dievčatka z nasledujúceho príbehu?
Obyvatelia malej dediny na juhu Číny vyhnali palicami a kameňmi vyhladované malomocné dievča zo svojho domova. Jeden misionár videl dav ľudí, podišiel k dieťaťu, vzal ho na ruky a odniesol ho. Ľudia kričali: „Lepra! Lepra!“ Uplakané dievčatko sa pýta svojho záchrancu: „Prečo si sa ma ujal?“ Pretože Boh nás stvoril oboch. Ty si teda moja sestra a ja som tvoj brat. Nebudeš viac hladná a bez domova.“ „A ako sa ti odplatím?“ „Obdar ľudí rovnakou láskou!“ Celé tri roky až do svojej smrti toto dievča obväzovalo rany iným malomocným, kŕmilo ich, no predovšetkým ich milovalo. Po smrti tohto jedenásťročného dieťaťa chorí povedali: „Naše malé nebo sa vrátilo do neba.“

Koľko lásky sme rozdali v živote? Toľko ako dievčatko z tohoto príbehu, toľko ako náš zosnulý počas svojho života? Ak nie, máme ešte vždy čas. Kým žijeme. Aj ja, aj ty. Keď umrieme, už nič nespravíme, hoci by sme veľmi chceli.

Bratia a sestry, keď budeme žiť a snažiť sa robiť dobré skutky, budeme, aj napriek našim slabostiam, pripravení na príchod dňa Pána, hoci aj nečakaný, ktorý pre nás isto príde skôr alebo neskôr v hodinu našej smrti.
Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(3225)
Lk 12, 49-59
12.06.2003 | Čítanosť(3021)
Lk 12, 32-48
12.06.2003 | Čítanosť(2970)
Lk 12, 1-12


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet