20.06.2003 - Miron

471 0

(Share 188 0)

Príhovor

      Milosť je dobrovoľný Boží dar. Boh človeka slobodne stvoril, slobodne a dobrovoľne ho povyšuje do „nadprirodzeného stavu“. Nikto si nemôže sám určiť, ako dlho bude . žiť, akého stupňa svätosti dosiahne, ani k akej úlohe bude vo svete povolaný. Prečo sa stal otcom vyvoleného národa Abrahám, prečo si vybral Kristus za hlavu Cirkvi sv. Petra, prečo poslal sv. Pavla k národom?
      Sv. Pavol odpovedá na tieto otázky: „Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: Prečo si ma takto urobil? Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné?“(Rim 9, 20-21)
      Nie je dobré žiť vo fantázií vytvorených vzdušných zámkoch. Čo máme robiť, je jedno. Prosiť o Božiu milosť a poctivo žiť svoj život v mieste, čase i stave, v ktorom sa ocitáme. Tento život má byť životom z Krista, podľa Krista a pre Krista, má napodobňovať skutky Božie, ako nám to Kristus ukázal.
      Takýto kresťanský život je v podstate totožný so životom blažených v nebi, pretože základom pre oboje je Božia milosť. Iba spôsob a stupeň je rozdielny, tak ako je rozdiel medzi semenom a stromom: aj strom je totiž obsiahnutý v semene ako v zárodku. Preto hovorí Ježiš Kristus, že kto v neho verí, kto je jeho Telo a pije jeho Krv, - má život večný. Preto hovoríme o začiatku neba na zemi, alebo tiež, že milosť je začiatok slávy. Amen.

Súvisiace homílie / príhovory 20.06.2003 | (460) Rim 9, 1-5 všetky súvisiace homílie / príhovory (2) » Súvisiace inšpirácie 12.06.2003 | (1544) Rim 9, 1-33 všetky súvisiace inšpirácie (1) »