Téma: Namyslenosť / Pýcha / Pokora / Humor /

Príklad č.3436

      Mladý spisovateľ, ktorému práve vyšla jeho prvá kniha, cestoval do hlavného mesta. Zastavil sa v motoreste na kávu. Pred odchodom ešte zašiel na WC. Pri dverách sa skoro zrazil s iným mužom, ktorý išiel rovnakým smerom. Ten sa len usmial a s priateľským gestom mu dal prednosť.
      „Musel ma asi spoznať,“ hovoril si mladý spisovateľ.
      O chvíľku sa zo susedného boxu ozval ten muž: „Tak čo, ako sa darí?“
      Spoznal ma, tešil sa spisovateľ: „Nie zle...“
      „Kam to ideš?“ pýtal sa muž.
      „No, idem na svoju prvú autogramiádu,“ odpovedal spisovateľ.
      „A čo chystáš?“ nasledovala ďalšia otázka.
      Spisovateľ spustil: „Nuž mám už námet na niekoľko románov. Ten prvý by mal byť o...“
      Hlas od vedľa ho však prerušil: „Miláčik, musím končiť. Zavolám ti neskôr. Ten blbec mi z vedľajšieho boxu mi odpovedá na každú moju otázku!“


© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk