Autor:
 
Téma: Jn 3, 14

Archív

Had môže byť veľmi nebezpečným plazom. Väčšina ľudí sa hadov štíti. Nikdy nezabudnem na to, keď pri kúpaní v rybníku som prvýkrát videl užovku, ktorá plávala vo vode. Stretnutie s jedovatou vretenicou vo Vysokých Tatrách sa mi navždy vrylo do mysle.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo Boh použil na púšti medeného hada ako nástroj uzdravenia pre tých uštipnutých Izraelcov, ktorí boli ochotní sa naň pozrieť pohľadom viery? Nepochybne preto, lebo tento had predstavoval prichádzajúceho Mesiáša, ako to naznačuje náš verš. Ale prečo Boh používa hada, ktorý je symbolom hriechu, ako predobraz na Krista?
Biblia hovorí, že Kristus, „ktorý nepoznal hriech, kvôli nám sa stal hriechom" (2 Kor 5,21). Peter to vyjadril takto: „On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo" (1 Pt 2,24). Mechanizmus toho, ako to bolo možné, nie sme schopní vysvetliť, práve tak, ako skutočnosť, že hadom uštipnutý Izraelec pohliadol na medeného hada a žil. A funguje to stále. Riešením vtedy nebolo hadov zabíjať, vyrábať protijed alebo predstierať, že hady v tábore nie sú, či odhlasovať zákony, ktoré zakazujú hadom štípať ľudí. Ľudské riešenia, aj keď majú svoje primerané miesto v ľudskej spoločnosti, nie sú schopné vyriešiť problémy v duchovnej oblasti. Dodnes platí, že hľadieť na Ježiša Krista znamená záchranu.


© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk