Autor: o. PaedDr. František Dancák
 
Téma: Lk 9, 12

Myšlienky... 406/2006

      Duchovný Ladislav Slíva spomína:
      Na faru som dostal správu, že z Cirkvi vystúpil jeden mladý človek. Bolo mi ho ľúto, zvlášť, keď som počul, že je ťažko chorý. Navštívil som ho. A viete, čo mi povedal? „Nedivte sa, že to tak dopadlo. Ako chlapec som chodil do kostola na chór. Tam som sa s ostatnými chlapcami bavil počas kázne. Z kázne som nič nemal, pretože som ju nepočul. Preto to tak dopadlo” (Hom. směr., Olomouc 1972, 4).
      Palestínsky ľud sa tak započúval do Kristových slov, že zabudol aj na to, že je na púšti a deň sa schyľuje k večeru; ba aj na to, že je hladný...
      Kristove slová museli byť teda zaujímavé!... To sú však tie isté slová, ktoré počúvame z evanjelia v nedeľu a vo sviatok, ba aj každý deň. A ak je nám toto čítanie a vysvetľovanie dlhé a nezaujímavé, ba dokonca nudné, tak len preto, že sme príliš ustarostení o pozemský život, o jedlo, bývanie, zábavu...


© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk