Autor: Miron
 
Téma: Sobota po 17. nedeli po ZSD / 1 Kor 15, 39-45

Myšlienky... 319/2006

      Keď mal Paul Schneider dva roky, lekári tvrdili, že kvôli poškodeniu mozgu pri pôrode nikdy nebude chodiť a ak bude rozprávať, tak len veľmi nezrozumiteľne.
      Paul však vyvrátil tieto tvrdenia. Nielenže sa naučil chodiť, ale ukončil aj štúdium na univerzite a mnohokrát rozprával pred veľkým publikom.
      Statočne sa postavil voči svojmu postihnutiu a pokúsil sa vyťažiť maximum zo svojho života. O svojom telesnom obmedzení zvykol hovoriť: „Je to síce na celý život, ale iba dočasne.“ Mal pritom na mysli slová svätého Pavla, ktorý hovoril o vlastnostiach vzkrieseného tela: „Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné“ (1 Kor 15, 42-44).
      V roku 1995 Paul Schneider vstúpil do večnosti a bol navždy oslobodený od svojho telesného postihnutia. (www.preachingtoday.com)
      Všetci kresťania môžu žiť v nádeji na dar nového tela pri vzkriesení. Aj keď teraz vnímame svoje fyzické, mentálne alebo duševné obmedzenia, môžeme si s istotou povedať: „Je to iba dočasné!“

      Týždeň po 17. nedeli po ZSD


© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk