Autor: Miron
 
Téma: Nanebovstúpenie Pána / Lk 24, 36-53

Homilia

AI      Kto chce vedieť čítať, musí najprv spoznať jednotlivé písmena. Potom sa musí naučiť ich spájať do hlások a slov. Keď sa to naučí, otvorí sa pred ním celý svet písaného slova, ktorý má moc ho poučiť, obohatiť, ale i ukázať správny smer života.
      Počas liturgického roka sa postupne učíme abecedu duchovného života, aby sme dokázali spoznať a pochopiť nadprirodzený svet, do ktorého sme zakotvení sv. krstom.
KE      Sviatok Nanebovstúpenia Pána je jedným písmenkom z tejto abecedy duchovného života. Je to znamenie, ktoré má zasiahnuť ľudské srdce.
DI      Kristovo nanebovstúpenie sa vlastne odohralo už pri samotnom vzkriesení. Kristus pri vzkriesení dospel ako človek tam, kde ako druhá Božská Osoba vždy bol - do Božej slávy.
      Nepotreboval teda vstupovať do neba. Urobil to však pre ľudí, aby zažili, že už medzi nimi viditeľne neprebýva. Je to znamenie, ktoré má zasiahnuť ľudské srdce. Tým znamením je odkrytie nadprirodzenej reality, ktorú nazývame nebo. Kristus nás všetkých pozýva, aby sme vstúpili do tejto inej reality.
      Keď sa pozrieme na správu evanjelia a Skutkov apoštolov o nanebovstúpení Pána, nájdeme tam dve rozličné reakcie apoštolov. Na jednej strane by najradšej odišli s Kristom zo sveta a na druhej strane počúvajú napomenutie anjela, ktorý im pripomína ich úlohu na zemi. V týchto dvoch reakciách sa dá nájsť definícia kresťana. Klement Alexandrijský to vyjadril takto: „Kresťan je „svetský“ i „nadsvetský“ - oboje súčasne.“ To je presná charakteristika skutočnosti, ktorá sa pred človekom otvorila Kristovým nanebovstúpením.
PAR      Keď by sme to chceli rozmeniť na drobné, tak by sme museli povedať, že kresťan je nadpozemský v tom zmysle, že neberie všetko na zemi až príliš vážne. Očakáva totiž večnú blaženosť, oproti ktorej sú všetky pozemské dobrá ničotou. Len jednému prikladá veľkú vážnosť. Dáva si veľký pozor, aby neohrozil túto večnú blaženosť. Túžbou svojho srdca už opustil tesné hranice zeme, dospel už na „druhú stranu“ preto ním nemôže nič otriasť.
      Na druhej strane je dokonale pozemský. A v akom zmysle? Počúvajte slová sv. Ignáca z Loyoly: „Keby mi Boh povedal: Ak chceš teraz zomrieť, dám ti nebo. Ak však chceš žiť ďalej na zemi, budeš žiť na vlastné riziko. Odpovedal by som mu toto: Radšej chcem ostať v tomto svete i s nebezpečenstvom, len keď tým môžem preukázať Bohu väčšiu službu.“ (Ladislaus Boros, Osvobození k životu, ZVON, České katolické nakladatelství. Praha 1994, s. 147-149)
      Kresťan má byť pozemský i nadpozemský súčasne. Ale i v jednom i v druhom prípade je však úplne spojený s Bohom.
MY      V poslednej dobe stále viac rastie záujem o ikony. Myslím tie pravé ikony. Kupujú sa a študujú. Je zaujímavé, ako ikonopisci znázorňovali nebo. Použili na to zlatú farbu. A tak zlatá farba je pozadím svätého, ktorý je na ikone znázornený.
      V tom je skrytá pravda, o ktorej dnes uvažujeme. Človek nie je oddelený od nadprirodzeného sveta, ale je v ňom, nadprirodzeno ho obklopuje. Nebu je teda každý z nás tak blízko, ako blízko je Bohu.
ADE      Dnes sme sa naučili jedno písmeno z duchovnej abecedy. Je dobré osvojiť si túto pravdu. Takto sa najlepšie pripravíme na vlastné nanebovstúpenie.

      Inšpirácie: Lk 24, 36-52 / Pánovo nanebovstúpenie
      Kartotéka: Lk 24


© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk