15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Po tom, čo sme zakúsili hodnotu bolesti, čo sme uverili v poriadok spásy kríža a objavili jeho požehnané účinky, nám Boh v novej, vyššej forme ukazuje, čo má väčšiu cenu než bolesť. Je to láska - láska k ľuďom s tvárou milosrdenstva, láska, ktorá dokonale otvára naše srdce a náruč.”

~CHIARA LUBICHOVÁ~

12.10.2003 -
čítanosť2630 reakcie0
(Share 538 0)


Téma: Evanjelizácia / Misie / Svedectvo

Príklad č.2918
(Zdroj: www.geocities.com/jgillmartin)

      John Gillmartin zaznamenal svedectvo ženy v stredných rokoch, ktoré vydala na jednom evanjelizačnom podujatí.
      Rozprávala podrobne o tom, že odkedy odišla z rodičovského domu, Boh sa začal vytrácať z jej života. Po rokoch sa ocitla následkom rôznych situácií v stave, keď sa jej život zdal v troskách, nenachádzala jeho zmysel a často uvažovala o tom, že ho sama ukončí, jej priateľka – akoby len tak mimochodom – dala letáčik, ktorý pozýval na evanjelizačný seminár. Spomenula si na svoje detstvo, kedy spolu s rodičmi chodievala do chrámu a spolu s nimi sa modlila. Možno, že i pod nostalgickým vplyvom tejto spomienky sa rozhodla, že tam pôjde. Bol to pre ňu deň milosti, kedy počúvajúc Božie slovo spoznala nielen svoje zlyhania v živote, ale našla tiež odvahu otvoriť sa pre Boha a začať s ním nový život.
      Keď o tom neskôr uvažovala, ďakovala Bohu za priateľku, ktorá jej dala letáčik, ktorým sa odštartovala zmena v jej živote. Zaumienila si, že ako poďakovanie za dar obrátenia, bude sa usilovať byť podobným „rozsievačom Slova“. Keďže nebola výrečná a veľmi sa hanbila s niekým hovoriť o Bohu, našla si iný spôsob. Nosila pri sebe vždy nejaký časopis alebo vreckové vydanie Svätého písma a zakaždým sa ho usilovala niekde nechať: v čakárni u lekára, kaderníčky, v autobusovej čakárni... Modlila sa: „Pane, ja nie som výrečná, nuž hovor Ty sám...“ Večerami čítala Evanjelia a vety, ktoré sa jej dotkli písala na malé kartičky alebo na malé reprodukcie ikon. Na druhý deň ich v obchode dávala zákazníkom spolu s účtom za nakúpený tovar. Niektorí kartičku hneď zahodili, iní ju bez prezretia vhodili do tašky a boli aj takí, ktorí sa poďakovali. Hovorila, že spočiatku to robila s veľkou trémou a s určitou hanblivosťou. To sa však zmenilo jeden večer, keď tesne pred zatvorením obchodu prišla pani, ktorá tam v ten deň nakupovala. V očiach mala slzy, no bola šťastná. Povedala: „Ďakujem vám, za kartičku... Viem, že cez ňu ku mne prehovoril Boh! Dnes som sa po mnohých rokoch znovu modlila...“ Stisla jej ruku a bez ďalšieho vysvetľovania odišla. Odvtedy z nej spadla akákoľvek tréma či hanblivosť pri takomto spôsobe evanjelizácie. Veď – ako sama povedala – mám istotu, že Boh má veľký záujem o každého.

      Nie je možné byť kresťanom a pritom byť ticho o Bohu. Všetci sme povolaní k ohlasovaniu Evanjelia. A svedectvo tejto ženy ukazuje, že ak človek miluje Boha, nájde spôsob ako ho zvestovať tomuto svetu.
09.06.2007 | Čítanosť(4432)
Téma: Evanjelizácia
30.09.2010 | Čítanosť(2301)
Téma: Evanjelizácia


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet