21.január 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Hoci by ste videli niečo zlé, neodsudzujte hneď svojho blížneho, ale radšej ho vo svojom vnútri ospravedlňte. Ospravedlňte jeho zámery, keď už nemôžete ospravedlniť jeho skutok. Pomyslite si, že to urobil či už z nevedomosti alebo v zaskočení, alebo zo slabosti. Ak je však niečo také jasné, že to nemôžete zakrývať, aj vtedy sa snažte pre seba povedať a uveriť: muselo to byť veľmi silné pokušenie.

~sv. Bernard~

12.10.2003 -
čítanosť2696 reakcie0
(Share 555 0)


Téma: Evanjelizácia / Misie / Svedectvo

Príklad č.2918
(Zdroj: www.geocities.com/jgillmartin)

      John Gillmartin zaznamenal svedectvo ženy v stredných rokoch, ktoré vydala na jednom evanjelizačnom podujatí.
      Rozprávala podrobne o tom, že odkedy odišla z rodičovského domu, Boh sa začal vytrácať z jej života. Po rokoch sa ocitla následkom rôznych situácií v stave, keď sa jej život zdal v troskách, nenachádzala jeho zmysel a často uvažovala o tom, že ho sama ukončí, jej priateľka – akoby len tak mimochodom – dala letáčik, ktorý pozýval na evanjelizačný seminár. Spomenula si na svoje detstvo, kedy spolu s rodičmi chodievala do chrámu a spolu s nimi sa modlila. Možno, že i pod nostalgickým vplyvom tejto spomienky sa rozhodla, že tam pôjde. Bol to pre ňu deň milosti, kedy počúvajúc Božie slovo spoznala nielen svoje zlyhania v živote, ale našla tiež odvahu otvoriť sa pre Boha a začať s ním nový život.
      Keď o tom neskôr uvažovala, ďakovala Bohu za priateľku, ktorá jej dala letáčik, ktorým sa odštartovala zmena v jej živote. Zaumienila si, že ako poďakovanie za dar obrátenia, bude sa usilovať byť podobným „rozsievačom Slova“. Keďže nebola výrečná a veľmi sa hanbila s niekým hovoriť o Bohu, našla si iný spôsob. Nosila pri sebe vždy nejaký časopis alebo vreckové vydanie Svätého písma a zakaždým sa ho usilovala niekde nechať: v čakárni u lekára, kaderníčky, v autobusovej čakárni... Modlila sa: „Pane, ja nie som výrečná, nuž hovor Ty sám...“ Večerami čítala Evanjelia a vety, ktoré sa jej dotkli písala na malé kartičky alebo na malé reprodukcie ikon. Na druhý deň ich v obchode dávala zákazníkom spolu s účtom za nakúpený tovar. Niektorí kartičku hneď zahodili, iní ju bez prezretia vhodili do tašky a boli aj takí, ktorí sa poďakovali. Hovorila, že spočiatku to robila s veľkou trémou a s určitou hanblivosťou. To sa však zmenilo jeden večer, keď tesne pred zatvorením obchodu prišla pani, ktorá tam v ten deň nakupovala. V očiach mala slzy, no bola šťastná. Povedala: „Ďakujem vám, za kartičku... Viem, že cez ňu ku mne prehovoril Boh! Dnes som sa po mnohých rokoch znovu modlila...“ Stisla jej ruku a bez ďalšieho vysvetľovania odišla. Odvtedy z nej spadla akákoľvek tréma či hanblivosť pri takomto spôsobe evanjelizácie. Veď – ako sama povedala – mám istotu, že Boh má veľký záujem o každého.

      Nie je možné byť kresťanom a pritom byť ticho o Bohu. Všetci sme povolaní k ohlasovaniu Evanjelia. A svedectvo tejto ženy ukazuje, že ak človek miluje Boha, nájde spôsob ako ho zvestovať tomuto svetu.
09.06.2007 | Čítanosť(4490)
Téma: Evanjelizácia
30.09.2010 | Čítanosť(2349)
Téma: Evanjelizácia


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet