18.september 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Zo všetkých čností vyhľadávajme hlavne tie, ktoré slúžia nielen na našu spásu, ale aj pre dobro blížneho... Čo sa týka pozemských vecí, nik nežije len pre seba: remeselník, vojak, roľník, obchodník, všetci bez výnimky prispievajú k spoločnému dobru a dobru svojich blížnych. Ešte v plnšej miere sa to týka duchovného života, ktorý je pravým životom. Ten, kto žije len pre seba a pohŕda blížnym, je neužitočná bytosť, nie je ani človekom, nepatrí do nášho rodu.

~sv. Ján Zlatoústy~

25.06.2003 -
čítanosť1072 reakcie0
(Share 315 0)


Téma: Pokánie

Príklad č.1550
(Zdroj: VRABLEC, J.: V službe Slova C. Rím: SÚSCM, 1991, s. 105. )

      Francúzsky panovník Ludvík XV. žil nemravným, neviazaným, bezuzdným životom. Ale jeho dcéra Lujza bola rehoľníčkou v kláštore karmelitánok a tam sa modlila za obrátenie svojho otca pred drahocenným krížom, ktorý si priniesla do svojej cely z kráľovského paláca. Keď v dôsledku spustnutého života otec upadol do ťažkej choroby a bol pripútaný k lôžku a napriek tomu si stále vydržiaval milenku madame Dubarryovú, jeho dcéra v kláštore celá dni a noci kľačala pod krížom a v slzách prosila o milosť pokánia pre otca. Napokon celá vysilená a zoslabnutá strhla drahocenný kríž zo steny a poslala ho otcovi do jeho nemocničnej izby s odkazom:
       „Drahý otče, pred týmto krížom som celá dni a celé noci prebdela v modlitbách za vás. Prosím vás, dovoľte, aby bol teraz vo vašej izbe, aby sa vaše oči aspoň občas stretli s láskyplným pohľadom ukrižovaného Ježiša.“
      Otec pohliadol na kríž, spomenul si na svoju milú Lujzu a v duši sa zachvel. V tej chvíli akoby bol zasiahnutý bleskom milosti, nastala v jeho duši premena: odsúdil svoju hriešnu minulosť, rozplakal sa od bolesti nad hriechmi a tíško si opakoval: „Bože, odpusť mi pre krv Kristovu.“ A vzal si predsavzatie: „Nechcem viac obraziť Božiu dobrotu!“ Hneď poslal preč od seba svoju milenku a prosil, aby mu priviedli kňaza. Pripravoval sa na spoveď. Prišiel ho vyspovedať sám parížsky kardinál. Chorý kráľ ho vrúcne prijal a po spovedi a po svätom prijímaní si dal zavolať svojich najbližších a odprosil ich takto:
       „Odprosujem vás všetkých a celý národ za to, že som žil pohoršlivým životom. V hlbokej bolesti ľutujem, že som dal zlý príklad svojmu ľudu.“ A pritom padol na kolená a obidvoma rukami objímal drahocenný kríž a skropil ho slzami ľútosti a opakoval: „V hlbokej bolesti ľutujem, že som dal zlý príklad svojmu ľudu.“ A potom pokračoval: „Ak mi Boh dá ešte ďalej žiť, budem žiť mravne a bezúhonne pre dobro svojho ľudu.“ Všetci jeho najbližší boli hlboko dojatí týmto veľkým pokáním a tešili sa z toho, lebo kajúcnik im znovu a znovu opakoval: „Až teraz mám v duši pokoj a radosť a šťastie.“
25.06.2003 | Čítanosť(1166)
Téma: Pokánie
25.06.2003 | Čítanosť(1125)
Téma: Pokánie
25.06.2003 | Čítanosť(704)
Téma: Pokánie
Pokánie |
Pokánie | Pokánie


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet