17.júl 2018

     MENU

Úvod
Zoznam miestností
Zoznam tém


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Náš Boh nie je slepá modla, náš Boh vidí očami milujúceho. Žiadnemu človeku nepozeral Boh tak hlboko do očí ako Márii. Preto má Mária svoju tvár a zároveň zrkadlí Božiu.

~Joachim Meisner~

12.06.2003 - (čítanosť2354 reakcie8)


Jn 5, 1-15

      1 Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. 3 V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. (4 ...ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.)
      5 Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6 Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ 7 Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ 8 Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9 A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.
      No v ten deň bola sobota, 10 preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11 Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: „Vezmi si lôžko a choď!“ 12 Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: „Vezmi a choď?“ 13 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14 Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ 15 A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
12.06.2003 | Čítanosť(2350)
Jn 5, 31-47
12.06.2003 | Čítanosť(1947)
Jn 5, 19-30


19.11.2006 - 15:10   a.o.  
» Jn 5,1-3a.5-16

Rybník Bethesda (= „dům milosrdenství“) byl v Jeruzalémě místem shromažďování nemocných (jakési místní lázně), kteří věřili v zázračnou moc rozvířené vody. 38 let (možná narážka na Dt 2,14) trvající nemoc a zcela bezvýchodná situace je pro Ježíše podnětem k navázání rozhovoru, který ústí do překvapivého zázračného uzdravení: uzdravující není voda, ale Ježíšovo slovo! Aby bylo uzdravení dovršené i v srdci toho člověka, Ježíš jej sám znovu vyhledává (v. 14; srov. Jan 9,35). Ježíšovo varování není potvrzením lidového přesvědčení o nemoci jako trestu za hříchy (viz Jan 9,3!), ale spíše pozváním k hlubšímu následování (které je však - pro tentokrát - odmítnuto).


08.12.2005 - 07:07   P. Tadeusz Olszański CM – P. ThDr. Ľubomír Stanček CM  
» Jn 5, 1-3.5-16

Cítim veľkosť ľútosti v sťažovaní toho chorého: Pane, nemám človeka...? Akože? Počas tridsiatich ôsmich rokov nenašiel pri sebe nikoho, kto by mu podal ruku a vytiahol ho zo dna trápenia? Ale veď nešlo zasa o tak veľa: pomôcť prejsť tých niekoľko krokov...
Kto z nás nepocítil potrebu druhého človeka hoci len s malou službou, so slovom útechy, súcitu, rady... Kto z nás sa nepresvedčil, akým cenným darom sa môže stať človek pre človeka. Nielen môže, ale má sa stať darom. Darom daným Bohom.
Žiaden človek nie je pre niekoho druhého celkom cudzí. Človek patrí k človeku, a človek má právo na druhého človeka. Tak ako vlna nemôže existovať sama pre seba, ale má účasť na vlnení oceánu - tak nemôžeme stráviť náš život výlučne pre seba samých, ale vždy len v spoločnom prežívaní života, ktorý je okolo nás (A. Schweitzer).
Môžeme to ľahko pochopiť v trpnom zmysle, keď sami potrebujeme niekoho druhého pri sebe. Čiže pamätáme na to, čo nám patrí od druhých -ale či pamätáme aj na to, čo druhým patrí od nás? A patrí viac než jeden alebo druhý dobrý skutok; takýmito jednotlivými poryvmi, hoci samé osebe chválitebné, možno ľahko uspať svoje svedomie, nahovoriť si, že som dobrý. Ale skutočná služba blížnemu až vtedy má správny obsah, ak žije v nás veľká potreba obety. A tiež povedomie dlhu, ktorý nás ťaží; totiž všetky naše talenty a možnosti treba chápať ako dlh, ktorý treba splatiť, neobyčajný dlh, aký životom treba platiť životu.
A teda nesťažujme sa, že nemám človeka. Ten človek je vždy v našej blízkosti. Keď mu slúžime, uskutočňujeme naše ľudské povolanie a dosahujeme plný rozvoj našej osobnosti. Možno teda povedať, že človek prichádza k sebe samému nie inakšie, ako prostredníctvom druhých.
Slobodno aj to povedať, že dokonca aj Ježiš Kristus v určitom zmysle potrebuje človeka: ak využívame obetu jeho utrpenia a kríža - stáva sa čoraz plnšie naším Spasiteľom.


30.04.2005 - 18:13   JR  
» Jn 5, 1-3.5-16

Křesťanská neděle
První křesťané se cítili svobodni od židovských předpisů o sobotě. Ale časem zavedli i oni nedělní a sváteční klid. Nechtěli jeho porušování odhadovat podle pohybu, ale podle těžké tělesné práce. Vyskytly se námitky, že je to návrat k farizeismu. Ale to nebezpečí je u všech vnějších zvyků, ztratíme-li z očí jejich duchovní cíl. Jaký je smysl křesťanské neděle. Stala se skoro v celém světě víkendem, dnem odpočinku, změny, zábavy. Proto ji zachovávají i ateisté. Světské zákony někde předpisují nedělní klid daleko přísněji než církevní kodex. Ale křesťané věří se sv. Augustinem, že je srdce lidské tak dlouho neklidné, dokud nespočine v Bohu. Proto máme opravdový zájem na tom, aby naše neděle a svátky neztratily svůj náboženský smysl, jinak se tyto dny klidu stanou příležitostí neklidu.


30.04.2005 - 18:12   JR  
» Jn 5, 1-3.5-16

Nehřeš, aby tě nestihlo něco horšího
Zhřešil ten člověk už předtím? Byla jeho ochrnulost trest za velkou vinu? Evangelium to netvrdí. Ježíš varuje před budoucností. Hřích se totiž vždycky projeví jako duchovní ochrnulost, tj. neschopnost užívat své schopnosti k dobrému. U tzv. zastaralých vášní to nabývá patologických forem. Říká se, že starý lenoch raději uhoří, než by skočil z postele při poplachu. Ale tato nehybnost je u všech neřestí. Jak těžké je začít chodit na mši, když někdo přestal vstupovat do kostela. Zpověď po letech se zdá větším výkonem než výstup na ledovec. Tomu, kdo se přestal modlit, připadají slova jednoduchých modliteb nesrozumitelnější než klínové písmo. Psychologové říkají, že je potřeba silné vůle, aby člověk udělal zkušenost, že není těžké, co se tak zdá. jsou to dobré rady. Ale v mnoha případech tu musí být opravdový zázrak milosti Boží, která člověka zvedne, aby znovu vstal a chodil.


30.04.2005 - 18:12   JR  
» Jn 5, 1-3.5-16

Uzdraveni ochrnulého v sobotu
V tomto zázraku je zvláštní protiklad, který nám snadno unikne. Lidem, kteří měli zdravé nohy, nařizoval sobotní klid, aby se vyvarovali každého zbytečného pohybu. Ochrnulému, který se nemohl ani pohnout, Ježíš nařizuje právě v sobotu, aby se zvedl a šel a dokonce nesl své lehátko. To bylo zvlášť zakázáno v sobotu. Ochrnulý toho ostatně nebyl schopen. Teď na Kristův rozkaz to udělal. Vypadá to, na první pohled, jakoby chtěl Kristus doopravdy zrušit instituci soboty která byla u židů tak posvátná a měla i z hlediska sociálního blahodárné účinky podobně jako křesťanské svátky. Ale postoj k starozákonním předpisům je u Ježíše vždy stejný: vrátit se k první myšlence, která je inspirovala a prohloubit ji. Sobota byla k tomu, aby se člověk zamyslel nad Božími věcmi. Pohyb tělesný tomu možná daleko méně brání, než pohyb v srdci, který způsobují zlé myšlenky a vášně.


17.08.2004 - 06:20   Miron  
» Jn 5, 1-15

AI      Človek celý život dostáva určité úlohy. Buď mu ich dávajú predstavení alebo si ich dáva sám. Každá úloha však smeruje k určitému dobru. Žiak píše domáce úlohy, aby si lepšie osvojil prebranú látku, zamestnanec pracuje na tom, čo mu bolo určené, aby dostal mzdu. Okrem toho sami si dávame úlohy, ktoré majú viesť k väčšej vzdelanosti, šikovnosti alebo k vzrastu niektorých duchovných vlastností.
KE      Božie slovo nám tiež dáva úlohu: Definitívne skoncovať s hriechom.
DI      Hriech je odvrátenie sa od Boha. Stav hriechu je stavom nepriateľstva voči Bohu. Aj keď si to nechceme často priznať, vždy keď zotrvávame v hriechu, sme zbehmi, ktorí prešli do tábora nepriateľa.
      Pozrite. Veľké rieky majú takzvané slepé ramená. Slepé preto, lebo nemajú pokračovanie. Takéto slepé ramena sú často peknými miestami pre rekreáciu. Pri úprave toku jednej rieky oddelili také jedno rameno od hlavného toku. Stala sa nepríjemná vec. Voda začala vyschýňať, vodné živočíchy hynuli, šírila sa nepríjemná vôňa. Z príjemného miesta sa razom stal mŕtvy zapáchajúci močiar.
      Niečo podobné sa deje aj s človekom, ktorý sa hriechom oddelil od Boha.
PAR      Toto však pre nás nie sú neznáme veci. Chápeme ich. Ťažkosť je niekde inde. Cítime neschopnosť vzdorovať hriechu. Koľkokrát sme sa už z neho vyznávali, koľko predsavzatí sme si dávali a vždy sa znovu a znovu objaví.
      Hriech je ako burina. Ono to nestačí odtrhnúť jej zelené časti. Ak sa jej chceme zbaviť, musíme ju vytrhnúť s jej často dlhým koreňom.
      Ak sa chceme zbaviť hriechu musíme hľadať koreň, z ktorého vyrastá. Často tento koreň prehliadneme, pretože sa skrýva za nejakým návykom, alebo ľahostajnosťou, ktorú radi prehliadneme pri spytovaní svedomia.
      Sv. Ján z Kríža povedal, že nezáleží na tom, či je vták uviazaný na hodvábnej stužke alebo na povraze, pretože výsledok je rovnaký: vták nemôže vzlietnuť.
      Ježiš sa pýta chorého pri rybníku: „Chceš ozdravieť?“ On chce a Pán ho uzdravuje. (Porov. Jn 5, 1-9.) Podobne aj my, ak budeme chcieť, skutočne chcieť, dokážeme skoncovať hriechu a duchovne ozdravieť.
MY      Jeden kresťanský spisovateľ si zapísal tento postreh. Istý muž pri rozjímaní nad Božím slovom pochopil, že jeho hriechom je hráčska vášeň. Uznal svoj hriech, rozhodol sa prestať s ním a vyhlásil: „Urobím slávny a svätý sľub, že už nikdy, nikdy viac nebudem hrať. Dnes večer to bude naposledy!“ Nevyriešil však nič, bude hrať stále ako predtým. Keby si však povedal: „Dobre, môžem hrať do konca života, ale dnes nie!“ a dodržal by toto predsavzatie, bol by zachránený. (CANTALAMESSA, R., Život pod vládou Kristovou, Karmelitánske nakladatelství Kostelní Vydří 1994, s. 141.)
      Keď už spoznáme koreň našich hriechov a rozhodneme sa ho vytrhnúť, musí byť toto rozhodnutie okamžite uskutočnené, inak sa rozplynie bez úžitku.
ADE      Božie slovo nám dáva úlohu: skoncovať s hriechom. Hľadajme teda, čo nás vzďaľuje od Boha, rozhodnime sa to odstrániť zo svojho života a toto predsavzatie okamžite uskutočniť.


19.04.2004 - 20:38   PaedDr. František Dancák  
» Jn 5, 2

      Kto má otvorené oči, musí vidieť na svete more bolestí, súžení, utrpení, bied, sĺz a zlôb. Prečo je to tak? Nekričia utrpenia na svete proti nebu? Neobžalúvajú Toho, ktorý stvoril svet plný utrpenia?
      V otázke utrpenia, ktorá rozrýva dušu, môže uspokojiť iba Ježiš. Nie tak, že by utrpenie rozumovými argumentmi vysvetlil. Ježiš utrpenie nevysvetlil, ale ako úplne nevinný sám ho až do konca pretrpel. „Keď človek vierou objaví Kristovo vykupiteľské utrpenie“, hovorí Ján Pavol II., „zároveň v ňom nachádza svoje utrpenia a vierou ich vidí obohatené novým obsahom a novým významom.“ Preto kresťan nepozná nijakú cestu, ako obísť utrpenie, ale pozná cestu, ako ním prejsť. Tá cesta znie: s Ježišom.


03.01.2004 - 15:46   PaedDr. František Dancák  
» Jn 5, 14

      Aj malý hriech dokáže otráviť život.
       Spisovateľ Ignát Herman ešte vo svojej starobe spomínal na svoj prvý malý hriech z detstva.
       Keď Ježiš varuje uzdraveného pred hriechom, robí to z lásky, aby ho „nepostihlo niečo horšie“. Tým varuje aj nás, čím nám praje trvalú radosť, radosť, ktorú nám nikto nemôže vziať.
      „Kto slúži čertovi, peklom sa mu odmení, lebo iné nemá“, hovorí príslovie.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet