24.máj 2019

     MENU

Úvod
Zoznam miestností
Zoznam tém


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Modlitba vždy dosiahne výsledok, ak sa vykoná v patričných podmienkach.

~Alexander Carrel~

12.06.2003 - (čítanosť2731 reakcie4)


Lk 8, 40-56

      40 Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali. 41 Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, 42 lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. 43 Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. 44 Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. 45 Ježiš sa spýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!“ 46 Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ 47 Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. 48 A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“
      49 Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.“ 50 Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“ 51 Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. 52 Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.“ 53 Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. 54 Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ 55 I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. 56 Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.

40-46.       Mt 9, 18-26; Mk 5, 21-43.
12.06.2003 | Čítanosť(3366)
Lk 8, 26-39
12.06.2003 | Čítanosť(3320)
Lk 8, 16-21
12.06.2003 | Čítanosť(2175)
Lk 8, 4-15


19.11.2006 - 15:10   -jh-  
» ~

Svätý Lukáš v úvode poznamenáva, že ľudia túžobne očakávali návrat Pána zo Zajordánska. Jairus a žena trpiaca na krvotok čakali isto s najväčšou túžbou a ich dôvera bola hojne odmenená. Kto s dôverou čaká na Pána, nečaká zbytočne.


07.08.2004 - 17:58   PaedDr. František Dancák  
» Lk 8, 42-44

      V Talmude sa hovorí o princovi, ktorý zablúdil v istej veľmi vzdialenej krajine. Kráľ ho zavolal späť. Princ mu povedal: „Som priveľmi ďaleko. Nemôžem sa znova vrátiť do svojej krajiny.“ Kráľ mu odkázal: „Vráť sa a kráčaj dovtedy, kým budeš vládať. Zostatok cesty vykonám ja, aby som ťa stretol.“
      Žena, ktorá mala krvotok, bola podľa vtedajších kultových názorov „nečistá“ a tým vylúčená zo spoločnosti. Jej dôvera v uzdravenie púhym dotykom Kristovho rúcha mala v sebe jasné rysy magickej zbožnosti pohanov. Staré podanie ju označuje ako pohanku. Avšak okamžité uzdravenie Ježišom Kristom vyjadruje veľmi dôležitú pravdu. Boh prijíma každého, kto u neho hľadá pomoc, aj keď je to na počiatku snáď neosvietené hľadanie, prameniace z primitívneho zmýšľania. Namiesto nadprirodzenej viery prijíma Ježiš aj dôveru človeka, ktorý ešte nepochopil súvislosť náboženských právd a Kristovo poslanie. Milosrdný Boh prijíma dôveru ako prvý krok človeka a pomáha k celej milosti viery. Božia dobrota sa tu javí aj v láskavých slovách k neosvietenej žene: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (Lk 8, 48).


24.01.2004 - 18:02   PaedDr. František Dancák  
» Lk 8, 48

      James Irwin, baptista, člen posádky Apollo-15, na otázku novinárov, čí sa bál vo vesmíre, povedal: „Nuž áno, bál som sa, ale dôveroval som Bohu.“
      Boh prijíma dôveru ako prvý krok človeka a pomáha k celej milosti viery. Prejavuje sa tak skúsenosť, že kto urobí k Bohu jeden krok, tomu vyjde Boh v ústrety sto krokov.


05.07.2003 - 22:03   Miron  
» Lk 8, 40-56

AI      Ako seminaristi sme v sobotu chodievali do farského chrámu na Božskú liturgiu. Cesta viedla okolo nemocnice. Raz pri nej zastalo auto. Matka priviezla na pohotovosť svoju dcérku, ktorá mala niečo s nohou. Matka bola očividne v rozpakoch, pretože dievčatko nemohlo chodiť a do prijímacej kancelárie to bol ešte kúsok. V tom okamihu jeden spolubrat k ním pribehol, vzal dievčatko do náručia a preniesol ju na príjem.
      Pre mňa to bola poriadna lekcia. „Ako to,“ pýtal som sa sám seba, „že to teba nenapadlo?“
      Podobných lekcií, ktoré nám ukazujú, že sme sa nesprávali tak, ako by sme mali, je v živote veľmi veľa. Sú pre nás poučením, aby sme sa v budúcnosti správali lepšie.
KE      Evanjelium nám pripomína Jairusa, ktorý nám dáva podobnú lekciu, keď prejavuje svoju takmer nepochopiteľnú dôveru v Boha (porov. Lk 8, 40-56).
DI      Vieme, že Ježiš odpovedal na túto prejavenú dôveru vypočutím Jairovej prosby. Dôvera otvára dvere Božieho milosrdenstva.
      Boh je vždy ochotný nám pomôcť, keď ponížene uznávame svoju ničotu a celú svoju nádej vkladáme do neho. Sv. Terézia z Lisieux hovorievala: „Svätosť nevyrastá z toho či onoho cvičenia. Spočíva v náklonnosti srdca, ktorá nás robí poníženými a maličkými v Božom náručí, dáva nám vedomie vlastnej slabosti a až odvážnu dôveru v jeho otcovskú dôveru.“
      Keď pri pádoch a bezvládnosti sa uzatvoríme do seba, pristrihujeme krídla nádeje a ešte viac sa ponárame do svojej biedy.
PAR      Dňa 27.12.1991 oznamovacie prostriedky informovali o havárií lietadla švédskej spoločnosti SAS, ktorú prežilo všetkých 135 cestujúcich. Švédsky ministerský predseda na mieste nešťastia vyhlásil: „To je vianočný zázrak!“
      Čo sa vlastne stalo? V okamihu, kedy kapitán lietadla Stefan Rasmussen pochopil, že katastrofa je neodvratiteľná a prv, než by vznikla panika, začal pokojne a nahlas odriekať modlitbu Otče náš. Palubný rozhlas ju prenášal do celého lietadla. Takmer všetci ľudia v lietadle sa k modlitbe pripojili.
      V zahraničnej tlači sa objavili palcové titulky: Zázračný kapitán. Lietadlo, ktorému pomohli anjeli. Spoločný Otče náš. Pod týmito titulkami bola uvedená osobná výpoveď kapitána: „Ak niekto verí v Boha, tak musí rátať aj s jeho pomocou... V posledných sekundách som prestal rozmýšľať, bol som celkom ponorený do modlitby a v nej som myslel na svoju manželku a dve dcéry. S nimi som chcel prežiť vianočné sviatky...“ (Podľa: Zrno č. 1/1993, s. 16.)
MY      Cítite, že pre človeka sa vždy oplatí dôvera Bohu? Musí byť však dostatočne hlboká a úprimná. Ako si vypestovať takúto dôveru?
      Dôverujeme tomu, koho poznáme. A tak prvým krokom k budovaniu dôvery je poznávanie Boha. Poznávame ho skrze Ježiša Krista. V ňom spoznávame vlastnosti nebeského Otca i prejavy Svätého Ducha.
      Druhým krokom je uvedomenie si svojej slabosti a nemohúcnosti, ktorá sa skláňa pred nesmiernou Božou mocou. A tu niekde sa rodia pohnútky, ktoré nás vedú k hlbokej a úprimnej dôvere Bohu. Je to dôvera, akú má nemluvňa k otcovi alebo matke. Je to dôvera, ktorá nepozná hraníc.
ADE      Prijmime teda lekciu o dôvere, ktorú nám udeľuje Jairus. Stane sa pre nás cestou k zdokonaleniu vzťahu medzi nami a Bohom.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet