15.november 2018

     MENU

Úvod
Zoznam miestností
Zoznam tém


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Najväčšie dobro, ktoré môžeme iným urobiť, nie je v tom, že im odovzdáme svoje bohatstvo, ale v tom, že im odhalím ich vlastné.

~Louis Lavelle~

12.06.2003 - (čítanosť2821 reakcie7)


Lk 1, 67-80

      67 Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:
      68 „Nech je zvelebený Pán Boh Izraela,
      lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
      69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa
      z rodu Dávida, svojho služobníka
      70 ako odpradávna hovoril
      ústami svojich svätých prorokov,
      71 že nás oslobodí od našich nepriateľov
      a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
      72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom
      a pamätá na svoju svätú zmluvu,
      73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi,
      že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
      74 aby sme mu bez strachu slúžili
      75 vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou
      po všetky dni nášho života.
      76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho:
      pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu
      77 a poučíš jeho ľud o spáse,
      78 že mu náš Boh
      z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.
      Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi
      79 a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,
      a naše kroky upriami na cestu pokoja.“
      80 Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
12.06.2003 | Čítanosť(2596)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2537)
Lk 1, 26-38
12.06.2003 | Čítanosť(2122)
Lk 1, 1-25


24.11.2009 - 10:18   František Fedor  
» Re: Lk 01, 67-80

„aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.“
Bez strachu, ale s bázňou Bez strachu otroka pred trestom, ale s bázňou adoptívneho dieťaťa nebeského Otca. To dieťa miluje svojho Otca a bojí sa ho uraziť , aby nebol „smutný“. V prosbách o sedem darov Sv. Ducha pri poslednej sa modlíme: Príď Svätý Duchu a naplň moje srdce darom bázne Božej, aby som sa obával každého hriechu a varoval sa všetkého, čo by sa neľúbilo dobrotivému Bohu.
Matka kúpila svojim trom dcéram pekné rovnaké sukničky. Upozornila ich, že ich oblečú prvýkrát v nedeľu na Božie služby. Dievčatká sa nevedeli dočkať, kedy ich ukážu svojim kamarátkam.
Porušili matkin zákaz. Využili matkinu neprítomnosť a hneď v sobotu ich obliekli na prechádzku v parku. Chceli sa popýšiť pred priateľkami. Nedopatrením sadli si na čerstvo natretú lavičku. Hrôza ! Čo teraz ?! Prvá ľutovala, že porušili zákaz, lebo suknička je zničená, druhá mala strach z trestu a až tretia ľutovala, že mamu urazili.
Báť sa uraziť Boha a slúžiť mu bez strachu znamená slúžiť v prospech seba, lebo tak žijeme v milosti a v lone Najsvätejšej Trojice. To všetko s pomocou Božou, lebo sv. Pavol nás upozorňuje : „Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2Tim 1,7).


16.11.2006 - 05:55   a.o.  
» Lk 1,67-79

Zachariáš po Janově narození „zpívá“ charismaticko-prorocký (v. 67) chvalozpěv „Benedictus“ (z lat. „benedicere“ = dobrořečit), který je ve své první části (v. 68 - 75) Božím výkladem této události a v části druhé (v. 76 - 79) ohlašuje budoucnost syna Jana jakožto Mesiášova předchůdce (srov. Mal 3,1; Iz 40,3; Ex 23,20). Jan připravuje cestu Bohu; teprve později se stane zřejmým, že je také předchůdcem Ježíšovým. „Milosrdná láska“ (v. 78; dosl. „slitování“, hebr. „rachamím“ - něžná, mateřská stránka Boží lásky a „milosrdenství“, hebr. „chesed“ - věrná a pevná, otcovská stránka Boží lásky) posílá „toho, který vychází z výsosti“ aby „zazářil“ do temnoty a přinesl pokoj (srov. Num 24,17; Iz 9,2; 60,1-3).


06.12.2004 - 13:41   JR  
» Lk 1, 67-79

Abychom mu bez bázně sloužili
Překvapuje nás v románských a gotických kostelech majestátní postava Krista v kopulích nad oltářem. Spasitel je tam znázorněn jako římský císař s odznaky vládní mocí. Dnes bychom takový motiv nazvali triumfalistickým, nehodící se k postavě pokorného Božího Beránka. A přece se tento typ obrazu zachoval po staletí. Objevil se v prvních kostelích při definitivní svobodě církve po milánském ediktu. Křesťané vyšli z katakomb. jejich hlavní pronásledovatelé, římští císařové, se dali pokřtít. Obraz Krista na císařském trůně jakoby mluvil: Zde seděli ti, kteří mysleli, že zničí novou víru, protože měli všechnu moc v rukou. Ale ve skutečnosti nevládnou světem oni, ale ten, kdo byl z jejich moci ukřižován. Nemáme se tedy už čehokoliv ve světě obávat. Všechno je dáno do rukou toho, kdo má název Vševládnouci (řecky Pantokrator). I naše osudy nezáleží na lidech, na mocných tohoto světa, ale na něm jediném.


06.12.2004 - 13:41   JR  
» Lk 1, 67-79

Zjednal nám záchranu od nepřátel
Rádi vypravují starší lidé o tom, jak vyvázli šťastně z všelijakých nehod. Při tom se šťastně usmívají. Už Vergilius, když je v mnoha nesnázích, dává svému hrdinovi do úst slova: „Jednou nás bude těšit, až na to budeme vzpomínat.“ Je-li tu pak někdo, kdo nás v nebezpečí zachránil, zůstáváme mu celý život vděční. Malý židovský národ žil na nárazníkovém území mezi mocnostmi tehdejšího světa: z jedné strany faraónský Egypt, z druhé strany velmoci asyrská a babylónská. Okupace z té i z druhé strany stále hrozily. A přece to všecko malý nárůdek přežil. Když se Židé dívali nazpět, nemohli se tomu dějinnému zázraku vynadivit. Bylo tu jenom jedno možné vysvětlení: někdo nás chránil, vedl, vysvobodil z rukou nepřátel. Byl to bůh Abraháma, Izáka a Jakuba, Hospodin, Pán nebe a země si nás vyvolil. Podobný objev máme udělat i my, když pozorujeme vlastní život.


06.12.2004 - 13:41   JR  
» Lk 1, 67-79

Pochválen buď Pán, Bůh izraelský, neboť navštívil svůj lid
Zachariášův chvalozpěv, nazvaný Benedictus, je obdobná kompozice jako Magnificat Panny Marie. Ale obsah je poněkud odlišný. Matka Boží děkuje za všechno, co jí Bůh učinil. Zachariáš je kněz Hospodinův a dívá se nazpět do dějin celého izraelského národa. Říkají, a je to alespoň symbolicky pravdivé, že je tu poslední kněz Starého zákona, který je otcem posledního starozákonního proroka, tj. sv. Jana Křtitele. Zamýšlí se tedy nakonec nad tím vším, co v dějinách spásy předcházelo. Shrnuje to v jedné větě: „Bůh navštívil svůj lid.“ Právem se ukazuje na dvojí vztah lidí k náboženství. Pohanské a jiné nekřesťanské systémy se vyznačují tím, že člověk hledá Boha anebo se dokonce chce svými vlastními silami k němu pozvednout (obraz babylónské věže, Gn 11). V historii vyvoleného národa vystupuje naopak Bůh, který hledá lidi, sestupuje k nim, navštěvuje je. A to se má brzy uskutečnit ve vrcholné míře.


13.11.2004 - 22:15   P. Tadeusz Olszański CM – P. ThDr. Ľubomír Stanček  
» Lk 1, 67-69

      Bola tu reč o hĺbke milosrdenstva nášho Boha, pre ktoré nás navštívi Vychádzajúci z výsosti. Dokonca dva razy sa povedalo, že Boh nás „navštívi“. So slovami „Božie navštívenie“ sa spájajú skôr nepríjemné asociácie: Boh navštívil kohosi nešťastím, chorobou či utrpením, navštívil zem suchom či povodňou; bojíme sa takých Božích navštívení, v prosbách prosíme o záchranu pred nimi. Ale dnes, vo vigíliu najzázračnejšieho Božieho navštívenia, pociťujeme radosť a vďačnosť, že tento Boh nás navštívi ako milosrdenstvo, ako Vychádzajúci. Vychádzajúci je znamením milosrdnej Božej prozreteľnosti.
      Lebo až príliš často sa nám zdá, že sme ponorení v nejakej noci: svet zmrazený nenávisťou, zmrazený ľahostajnosťou; toľko je okolo nás zla, krivdy, zrady, klamstva, nespravodlivosti, nepoctivosti. Ale aj najdlhšia noc más voj koniec, aj najtemnejšia noc sa dočká úsvitu. Táto nádej, táto istota, udržuje pri živote a silách najviac trápeného človeka.
      Samozrejme, ľudia si zapaľujú rôzne lampôčky a svetielka, ktoré však vo vetre rýchlo hasnú; zapaľujú dokonca silné reflektory – veda, osveta, vedomosti – ale ony nerozoženú všetky mraky, nedosahujú najvzdialenejšie horizonty. To môže urobiť len Vychádzajúci – Ježiš Kristus. On je životodárnou Božou múdrosťou, Mocou a Spravodlivosťou. On rozjasní nočnú tmu nielen svojou múdrosťou, ale aj svojou svätosťou. On, ktorého prorok nazval Slnkom Spravodlivosti (Mal 3, 20), neprichádza teraz ako trestajúca spravodlivosť – ale ako posol milosrdenstva nášho Boha, aby zostal navždy s nami. A tam, kde nezhasína slnko – nemôže už vládnuť noc. Pretože najhroznejšia noc, noc v našej duši – bude rozjasnená jeho prítomnosťou.
      Tak teda naša vigília je už v skutočnosti vyjdením slnka.


14.01.2004 - 18:54   Ján Pavol II.  
» Lk 1, 68-79 - Spása a oslobodenie

      V stredu 1. októbra 2003 sa Svätý Otec stretol s pútnikmi na Námestí sv. Petra na tradičnej generálnej audiencii. Témou jeho katechézy na tému žalmov a hymnov bol tentoraz Benediktus z Lukášovho evanjelia.
       „Prišli sme na koniec dlhej púte žalmami a hymnami Liturgie chvál. Teraz sa chceme pristaviť pri modlitbe každé ráno pravidelne sprevádzajúcej čas modlitieb chvál. Ide o Benediktus, hymnus, ktorý zaspieval Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, keď narodenie jeho syna zmenilo jeho život a vymazalo pochybnosti, pre ktoré stratil hlas, čo bol trest za nedostatok viery a vďakyvzdania. Teraz však Zachariáš môže oslavovať Boha dávajúceho spásu a robí to týmto chválospevom. Evanjelista Lukáš zachytil chválospev tak, že presne odráža jeho liturgické používanie uprostred prvotného kresťanského spoločenstva (porov. Lk 1, 68-79). Definuje ho ako prorocký spev, ktorý vytryskol účinkom Ducha Svätého (porov. 1, 67). Stojíme totiž pred požehnaním hlásajúcim spásonosné skutky a oslobodenie, ktoré dal Pán svojmu ľudu. Je to teda ,prorocký’ výklad dejín riadených skrytou, no mocnou rukou Pána, ktorá sa prepletá s omnoho slabšou a neistou rukou človeka.”

Vychádzajúci z výsosti

       „Ide o slávnostný text a v gréckej pôvodine ho tvoria iba dve vety (porov. verše 68-75; 76-79). Po úvodnom zvelebovaní Pána môžeme v jadre chválospevu rozoznať takmer tri strofy, ktoré sa rovnako venujú témam určeným na oslavu celých dejín spásy: Dávidovej zmluve (porov. verše 68-71), Abrahámovej zmluve (porov. verše 72-75) a Jánovi Krstiteľovi, ktorý nás vovádza do novej zmluvy s Kristom (porov. verše 76-79). Napätie celej modlitby totiž smeruje k cieľu, ktorý Dávid a Abrahám naznačujú svojou prítomnosťou. Vrcholom je práve zakončujúca veta: ,Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi...’ (verš 78). Tento výraz spojenia ,výsosti’ a ,vychádzania’ je veľavravný. V gréckom origináli je použité slovo anatolé ktoré označuje slnečný lúč osvetľujúci našu planétu, aj klíčiaci výhonok. Oba tieto obrazy majú v biblickej tradícii mesiášsku hodnotu.”

Slnko spravodlivosti

       „Na jednej strane nám Izaiáš pripomína, hovoriac o Emanuleovi, že ,ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo’ (9, 1). Na druhej strane, ešte hovoriac o Emanuleovi, ho zobrazuje ako výhonok, ktorý vyklíčil z pňa Jesseho, teda z dávidovskej dynastie, výhonok, na ktorom spočinie Boží duch (porov. Iz 11, 1-2). S Kristom teda prichádza svetlo, ktoré ožaruje všetko stvorenie (porov. Jn 1, 9) a dáva rozkvet životu, ako to hovorí evanjelista Ján, zjednocujúc tieto dve skutočnosti: ,V ňom bol život a život bol svetlom ľudí (1, 4). Ľudstvo zahalené ,vo tme a v tôni smrti’ je ožiarené týmto jasom zjavenia (porov. Lk 1, 79). Ako to ohlasoval prorok Malachiáš, ,vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie’ (Mat 3, 20). Toto slnko ,naše kroky upriami na cestu pokoja’ (Lk 1, 79). Pohybujeme sa teda majúc ako orientačný bod toto svetlo; naše neisté kroky, ktoré sa počas dňa často odchyľujú na tmavé a klzké cesty, sú podopierané svitom pravdy, ktorú Kristus šíri vo svete a v dejinách.”

Pán prichádza ako lekár

       „Dajme teraz slovo učiteľovi Cirkvi Bédovi Ctihodnému, ktorý v Homílii k Narodeniu Jána Krstiteľa takto komentoval Zachariášov chválospev: ,Pán... nás navštívil ako lekár chorých, aby vyliečil zastaralú chorobu našej pýchy. Ponúkol nám nový príklad svojej pokory, vykúpil svoj ľud, lebo cenou svojej krvi oslobodil nás, čo sme boli sluhami hriechu a otrokmi starovekého nepriateľa... Kristus nás našiel ležať vo tme a v tôni smrti, teda skľúčených dlhou slepotou hriechu a nevedomosti... Priniesol nám skutočné svetlo jeho poznania, a zaženúc temnoty omylov, ukázal nám bezpečnú cestu k nebeskej vlasti. Riadil kroky našich diel, aby sme kráčali po ceste pravdy, ktorú nám ukázal, a aby nás voviedol do domu večného pokoja, ktorý nám prisľúbil.’ Napokon, načrúc do iných biblických textov, zakončuje takto, vzdávajúc vďaky za obsiahnuté dary: ,Pretože máme tieto dary nekonečného dobra, najdrahší bratia ... velebme Pána v každom čase (porov. Ž 33, 2), lebo navštívil a vykúpil svoj ľud. V našich ústach nech je stále jeho chvála, zachovávajme jeho pamiatku a velebme silu a moc toho, ktorý nás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla (1 Pt 2, 9). Neustále prosme o jeho pomoc, aby nás uchovával vo svetle poznania, ktoré nám priniesol, a aby nás priviedol až k dňu dokonalosti.’”

Zdroj: Katolícke noviny



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet