22.september 2018

     MENU

Úvod
Zoznam miestností
Zoznam tém


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Život človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra.”

~ALFRED DELP~

12.06.2003 - (čítanosť2917 reakcie10)


Mk 9, 14-29

      14 Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. 15 A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. 16 On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“ 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. 18 Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ 19 On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“ 20 I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. 21 Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. 22 A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23 Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“ 24 A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ 25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“ 26 Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“ 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
      28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 29 On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“

14-29.      Mt 17, 14-20; Lk 9, 37-42.
12.06.2003 | Čítanosť(2484)
Mk 9, 38-50
12.06.2003 | Čítanosť(2367)
Mk 9, 2-13
12.06.2003 | Čítanosť(2004)
Mk 9, 30-37


18.05.2010 - 17:27   smn  
» Mk 9, 19

Ježiš tak veľmi chcel dať ľuďom všetko, čo dostal od Otca, že verejne plakal nad slabou vierou učeníkov a nad tým, že ho Jeruzalem neprijal (Mk 9, 19; Mt 23, 37). Vedel, že podobne a ko iní proroci bude nenávidený, očierňovaný a prenasledovaný - nie preto, že by bol nespravodlivý, ale preto, že jeho slovo otrasie tvrdosťou ľudských sŕdc poznačených hriechom. Ale rovnako ako proroci necúvol, a hovoril; nemohol ináč, prinútila ho k tomu Božia láska k ľuďom.
Ježiš neprišiel na zem, aby bol chudobný, nenávidený a smutný. Prišiel, aby zjavil Božie kráľovstvo hriešnikom. Podobne ani nás nepovoláva k tomu, aby sme boli chudobní, nenávidení alebo smutní. Nie, ponúka nám skúsenosť Otcovej lásky, ktorá je taká veľká, že všetko ostatné v porovnaní s ňou bledne. Ponúka nám veľkolepé kráľovstvo, aby sme dokázali ochotne zniesť ťažkosti, ktoré sa objavia, keď prijmeme do života jeho kráľovstvo a šírime jeho evanjelium vo svete. Prečo by sme sa mali obávať prijať Božie povolanie, keď nám dáva takéto prísľuby?


25.05.2007 - 19:04   Jacques Maritain  
» Mk 9,24

Verím, Pane, pomôž mojej nevere! (Mk 9,24)
Márne som sa pokúšal doteraz upevniť svoje slabé srdce, ktoré sa umára vo vlažnosti. Jednako však rozumiem, akú veľkú zmenu by mohli vo mne spôsobiť tieto dve slovíčka: «Boh jestvuje.» Toto tvrdenie by mohlo obrátiť svet, keby sme mu uverili, ale do všetkých dôsledkov bezhraničnej a úplnej viery. «Som Ten, ktorý som, ty si ten, ktorý nie je.» Ó, aká nesmierna múdrosť podaná v niekoľkých slabikách! -hovorievala svätá Katarína Sienská. Z tohto Jestvovania kloní sa všetko Božie milosrdenstvo k tejto ničote: «Keby sa chcelo povedať, že človek je veľmi malý, aby si zaslúžil spojenie s Bohom, musel by byť veľmi veľký, aby to mohol náležite posúdiť.» Aj tento raz nad mojím nevidomým srdcom víťazí nezlomná múdrosť veľkého Pascala.
Či nájdem čoskoro silu, aby som sa odovzdal do Božích rúk? (Jacques Maritain)


06.02.2007 - 11:56   peter  
» Re: Mk 09, 14-29

homilie


28.11.2006 - 19:48   a.o.  
» Mk 9,14-29

Věřím, Pane, pomoz mé slabé víře!
Právě takovéto „důvěryplné nevíře“ je možné vše. Postoj otce, který se v nouzi zcela v dialogu spojuje s Ježíšem, je postojem modlitby, který chybí učedníkům. Ježíšovo zklamání a výčitku však nenásleduje hrozba, ale ukázání cesty platné v jakékoli situaci - přivést k němu!


02.03.2005 - 18:15   JR  
» Re: Mk 09, 14-29

Víra, půst, modlitba
V lékárnách se kupují prášky, injekce, léčivé byliny. V kostele se v kázáních vybízí k víře, k postu, k modlitbě. Na první pohled tu jde o dva světy, které nemají nic společného. A přece Bůh nestvořil dva kosmy, které jsou oddělené: jeden hmotný a druhý duchovní. Tak si to představovali platonici, jejich nebe bylo od země odděleno propastí. I my tu propast zjišťujeme. Ale víme, že není od stvoření. Je následkem hříchu. Vykoupení Kristovo pak ji překlenuje. Do vykupitelského díla Kristova se zapojujeme vírou, ale ta víra se utvrdí, když vezmeme na sebe dobrovolně s Ježíšem jeho kříž a jeho poslušnost Otci. To se v postu a modlitbě uskutečňuje. jsou to tedy prostředky, které přemáhají zlo ve světě a léčí pozvolna i nejhlubší kořeny všech nemocí.


02.03.2005 - 18:15   JR  
» Re: Mk 09, 14-29

Vlivy zlého ducha a nemoci
Působení zlých duchů má v evangeliu často ráz nemoci. Proto racionalističtí vykladatelé Písma v posedlost nevěří. Tvrdí, že tu šlo prostě o chorobné případy. Do jaké míry mají pravdu? Víme, že lékařská věda rozlišuje vnější příznaky nemoci, symptomy a její příčiny. Někoho bolí hlava. Je nemocný, tj. nemá v moci své schopnosti, které patří ke zdraví. Ale příčiny mohou být různé: špatný krevní oběh, nestrávenost pokrmů, změna počasí. Ale jsou i duševní příčiny: starosti, rozčilení a pod. My uznáváme nakonec i příčiny rázu duchovního. I ty působí, že se člověk nemá v moci, že projevuje navenek známky, symptomy nemoci. Posedlí v evangeliu, prohlásil jeden lékař, jsou typičtí epileptici, jejich padoucnice je zřejmá. Znamená to, že její příčina je jenom fyzická? Vždyť všecko zlo má daleko hlubší kořeny.


02.03.2005 - 18:15   JR  
» Re: Mk 09, 14-29

Posedlost zlým duchem
České slovo „posedlost“ (podobně jako latinské possesio) budí dojem, jako by někdo na něčem seděl. Z toho plyne, že to má v moci a nepustí to nikomu jinému. Už dítě touží po tom, aby se něčeho zmocnilo. Drží to pak pevně v ruce a nedá si to vzít. Je dobře, když má šofér v moci auto, když jezdec ovládá koně. Touha ovládat však roste. Lidé zatouží i po tom, aby ovládali jiné lidi, aby je měli v moci. Znamená to pak, že zbavují podřízené svobody, snižují je na úroveň dobytka a stroje. Považujeme proto za nepřirozenou, násilnickou tu vládu, která nás zbavuje svobody. Bible nám však ukazuje hlubší perspektivu tohoto problému. Nepůsobí na člověka jenom živí lidé, ale i svět duchů dobrých a zlých. Rozeznávají se podle toho, že dobré vlivy svobodu utvrzují, zlé ji umenšují a ničí. Posedlosti zlým duchem, o kterých se čte v evangeliu, jsou krajní případy. Ale v malé míře podléháme působení zloby všichni a musíme se hledět osvobodit od „posedlostí“ myšlenkami, náladami, představami.


01.07.2004 - 22:03   PaedDr. František Dancák  
» Mk 9, 17-18

      Otec chorého syna zrejme hovorí o námesačníctve a opisuje stavy, ktoré sprevádza táto choroba. Nepredpojatému kresťanovi pri čítaní tohto miesta Svätého písma je jasné, že človek visí medzi nebom a peklom. Kto si nie je vedomý zo svojej viny tohto ohrozenia kniežaťom tohto sveta (porov.: Jn 12, 31), ten už vopred prehral svoj boj o spásu... „Učeniu Biblie a Cirkvi sa protiví, ak sa odmieta uznať jestvovanie takejto skutočnosti..., alebo vysvetľovať ju ako pseudorealitu, koncepčnú a nereálnu personifikáciu neznámych príčin našich nešťastí“ (Pavol VI., 15. nov. 1972). Kresťanská tradícia nám hovorí, že zlo, ktoré tlačí ľudstvo, je taká mocná sila, že naša prirodzenosť ju bez Božej pomoci nedokáže premôcť: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6, 12). Je to preto, že zlo vo svete má satanský pôvod, ktorý nedokážeme jednoducho premôcť len kresťanským vzdelaním alebo cirkevnými programami. Potrebujeme Spasiteľa. Bez Spasiteľa je svet stratený. To je to, o čo sa aj modlime: „Zbav nás Zlého“ (Mt 6, 13).


18.09.2003 - 17:59   PaedDr. František Dancák  
» Mk 9, 29

      Počas druhej svetovej vojny v roku l943 Ernest Junger napísal: „Zo všetkých domov zostáva len ten, ktorý je budovaný kupolou zložených rúk. Jedine v ňom je istota.“
      Ježiš sľubuje - a to je vidieť aj v prípade chorého chlapca, že každá dobrá modlitba bude vypočutá: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať“ (Mk 11, 24).
      „Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, či by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia“ (Mt 7, 9-11).


17.09.2003 - 19:44   P. Tadeusz Olszański CM – P. ThDr. Ľubomír Stanček  
» Mk 9, 14-29

      Kristovi učeníci sa ukázali byť bezradní voči tomu nemému duchovi. Určite urobili všetko, čo len vedeli a mohli – a predsa niečo zanedbali. Pri opise tejto udalosti možno našej pozornosti ujde jedna podrobnosť. Pán Ježiš, prv než vykonal exorcizmus, preukázal utrápenému otcovi obyčajný, žičlivý ľudský záujem: dáva sa s ním do reči, pýta sa ho, ako dlho trpí jeho syn týmito príznakmi, pozorne počúva, čo hovorí, robí ho schopným silnej viery – a až potom pristupuje ku konaniu.
      Či niečo podobné nechýba v našich službách, ako vykonávame pre ľudí? Samozrejme, dokonca radi otvárame peňaženku, dávame, čo chcú, požičiavame, sľubujeme podporu atď. – ale pod podmienkou, že nás nenudia a neoberajú nás o čas. Nechce sa nám počúvať ich sťažnosti a bedákanie, lebo sa nás to netýka, možno naopak, rozčuľuje nás to a znervózňuje. Napriek tomu, že im poskytneme požadovanú službu – naše srdce ostáva pre nich zatvorené. Čiže: otvoriť niekomu srdce je ťažšie, než otvoriť dokonca aj skromnú peňaženku.
      Pán Ježiš, ktorý prebýva na oltári, preukazuje nám živý a stály záujem: pozorne sa vypytuje a počúva, radí a utešuje – a keď sa to tak vezme, slúži obetou nad všetky obety.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet