23.september 2019

     MENU

Úvod
Zoznam miestností
Zoznam tém


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Keď niekto emfaticky uisťuje, že nikdy o Cirkvi nezapochyboval, nech si položí otázku, či niekedy skutočne v Cirkev veril.

~Dietrich Bonhoeffer~

12.06.2003 - (čítanosť2480 reakcie4)


Mt 26, 1-16

      1 Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: 2 „Viete že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“
      3 Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, 4 a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. 5 Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“
      6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, 7 pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. 8 Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? 9 Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“ 10 Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; 11 veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 12 Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. 13 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
      14 Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom 15 a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. 16 A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

1-5.      Mk 14, 1-2; Lk 22, 1-2; Jn 11, 47-53.
6-13.      Mk 14, 3-9; Jn 12, 1-8.
14-16.      Mk 14, 10-11; Lk 22, 3-8; Jn 13, 27-30.
12.06.2003 | Čítanosť(2916)
Mt 26, 26-46
12.06.2003 | Čítanosť(2488)
Mt 26, 47-68
12.06.2003 | Čítanosť(2482)
Mt 26, 17-25


27.08.2004 - 09:53   PaedDr. František Dancák  
» Mt 26, 3-4

      O. Marián Potaš, OSBM, vo svojej knihe Dar lásky, v ktorej pozbieral drahocenné perly zo života veľkého mučeníka biskupa Pavla Gojdiča, píše aj o tom, ako na súde v Bratislave svedčili proti biskupovi Pavlovi (tiež aj iným) najatí falošní svedkovia:
      „Výpovede svedkov «spracovali» vyšetrujúce orgány tak, aby vyzneli aj ako obvinenie biskupov z ich neľudského a nesociálneho vzťahu k vypovedajúcim, a vôbec, k svojim podriadeným, a tiež ako obvinenie z nanucovania účasti na rôznych protištátnych a protikomunistických akciách... A tak svedkovia zvládli dobre svoju úlohu, hoci každému z nich sa chvelo srdce a svedomie hovorilo: «Ty si zhrešil, predal si krv nevinného!» Táto myšlienka prenasledovala každého z nich dlhé roky“ (s. 232).      
„Sluha nie je väčší ako jeho pán“ (Jn 15, 20). Pravdivosť týchto Kristových slov dosvedčujú dvetisícročné cirkevné dejiny, ako aj skúsenosť našej doby. Tak vodcovia Izraela, ako aj všetci, ktorí sa dostali do mocenskej oblasti Zlého sa rozhodli pre súdenie a odsúdenie Ježiša a jeho nasledovníkov. A nezdráhali sa pri tom „podvodne ich chytiť a zabiť“.


28.07.2004 - 18:06   JR  
» Mt 26, 14-25

. Vysázeli mu třicet stříbrných
Peníze jsou jeden z nejdůležitějších vynálezů lidstva. Umožňují spořádaný styk s lidmi ve společnosti. Dá se s nimi udělat i mnoho dobrého. Dostatek peněz znamená životní hojnost. Křesťan však věří v život věčný. Je si vědom, že ten, kdo tuze přilne k životu na zemi, na věčný život zapomene, odsune ho z pozornosti. Peníze mu k tomu pomohou, vždyť se za ně dá tolik pořídit pro dnešek i zítřek. Místo aby lidi spojovaly v lásce, peníze pak izolují od lidí i od Boha. Jeden finančník, ale dobrý člověk, říkával: Když beru peníze do ruky, snažím se modlit, protože vím, jak snadno by mé toto stříbro přivedlo k tomu, že bych zapomněl na pravé zlato, které bude platit u Božího soudu. (T. Špidlík)


28.07.2004 - 18:06   JR  
» Mt 26, 14-25

. Co mi dáte, když vám ho zradím?
Odložíme knihu, když nám nic neříká. Přestaneme poslouchat hudbu, když nás už netěší. Rozejdeme se beze všeho s člověkem, s kterým jsme se náhodou dali do řeči. Nemůže však někdo opustit rodinu a domov a nehledat nějakou náhradu. Křesťan patří do Boží rodiny, do Božího království. Když se rozhodne, že tento svazek přetrhne, musí nutné hledat nějakou náhradu. Boží království znamená, že si nade všecko ceníme dobro, pravdu, věrnost Bohu a lidem. Kdo se v hříchu rozhodne, že to opustí, začne okamžité hledat nové hodnoty kterým by v duši postavil oltář jako falešným modlám. Modloslužebníci se poznají nejlépe podle toho, s jakým fanatismem své nové hodnoty hájí. Prozrazuje se tím vnitřní nejistota. Kdo platí falešnou mincí, má mnoho důkazů pro to, že je pravá. Nedivme se proto, že najdeme mnoho horlivců mimo Krista.


22.09.2003 - 21:44   PaedDr. František Dancák  
» Mt 26, 2

      František Palacký v Dejinách českého národa píše:
      Sázavský opát Božetěch, muž nevšedných schopnosti, zvlášť ako maliar a sochár, urazil pražského biskupa Kozmasa, že kráľovi Vratislavovi vo veľký piatok položil korunu na hlavu. Dostal za to neobyčajnú pokutu. Mal vytesať z dreva kríž a zaniesť ho do chrámu sv. Petra v Ríme. A on všetko kajúcne splnil.
      Také zadosťučinenie priniesol opát za krivdu učinenú človekovi. A čo naše krivdy voči Bohu?
      Boží Syn „pre nás a pre našu spásu“ zostúpil z nebies, niesol na svojich pleciach ťažký kríž ulicami Jeruzalema, aby tak on - úplne bez viny - zadosťučinil nebeskému Otcovi za naše hriechy.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet