18.september 2019

     MENU

Úvod
Zoznam miestností
Zoznam tém


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ani predčasná smrť, ani iné skutočnosti nás nebudú znepokojovať, ak sa budeme riadiť pravdami viery.

~sv. Bazil Veľký~

12.06.2003 - (čítanosť4044 reakcie9)


Mt 19, 16-26

      16 Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ On mu povedal: 17 „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“
      18 On sa ho opýtal: „Ktoré?“ Ježiš odpovedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! 19 Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ 20 Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“ 21 Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22 Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.
      23 A Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. 24 Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ 25 Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ 26 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“

16-26.       Mk 10, 17-27; Lk 18, 18-27.
12.06.2003 | Čítanosť(3427)
Mt 19, 27-30
12.06.2003 | Čítanosť(3209)
Mt 19, 1-15


18.08.2010 - 15:40   smn  
» Mt 19, 23-30

Aký náklad bráni mne, aby som prešiel bránou, cez ktorú ma vedie Duch Svätý? Prvé, čo nám asi napadne, sú naše zlé návyky alebo materiálne statky, ktoré si tak úzkostlivo strážime. Náklad, ktorý nám prekáža, však oveľa častejšie býva rozumového či duchovného charakteru. Už som si tak zvykol myslieť na niekoho ako na druhoradého človeka, že mu vôbec neuznám, ak príde s nejakým hodnotným novým riešením. Môj denný rozvrh ma spútava už natoľko, že nedokážem včas zareagovať na nepredvídanú situáciu, v ktorej niekto potrebuje pomoc, ako je to napríklad v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, keď na ceste do Jericha prechádzal kňaz i levita vedľa muža, ktorého prepadli zbojníci, a ani jeden z nich mu nepomohol (Lk 10, 29 - 37).


01.03.2006 - 13:12   JR  
» Mt 19, 16-22

Chceš-li být dokonalý...
Může člověk nechtít být dokonalým? České slovo odpovídá přesně latinskému perfectus. Je to vytvořeno ze slovesa konati, dělati a předpony „do“, která znamená dovésti dílo do konce. Tak je např. čekat a dočkat se, plavat a doplavat, atd. Nedokonalá díla jsou nedokonaná, nedokončená. Některá z nich mají přesto hodnotu, jako třeba „nedokončená symfonie“. Jiné věci, zůstanou-li nedokončeny, ztrácejí smysl. Pomůže někomu, že šel domů, když tam nedošel? A není snad křesťanská dokonalost cesta k Otci? Bůh sám, jak nás ujišťuje Písmo, nenechá nic nedokončeného a vede člověka k poslednímu cíli. Proto nás Kristus napomenul: „Buďte dokonalí, jako je dokonalý váš nebeský Otec!“ (Mt 5,48). Proč se tedy ptá mladíka: „Chceš-li být dokonalý?“ První odpověď, naprosto spontánní, dává sv. Jan Zlatoústý. Protože je jisté, že Bůh všechny lidi k dokonalosti vede, zůstává tu jenom jedna podmínka: chtít, mít dobrou vůli s Bohem spolupracovat. Sv. Jan Zlatoústý pevně věří v sílu lidské vůle. S pomocí Boží můžeme všecko: „Stačí chtít!“


01.03.2006 - 13:12   JR  
» Mt 19, 16-22

Dokonalost je pro všechny
V této souvislosti se nedivíme, že brali Otcové církve výzvu k dokonalosti jako slovo určené všem učedníkům Kristovým. Všichni jsme se naučili modlitbě Otčenáše. V jejich slovech je však obsažena všechna dokonalost na nebi i na zemi. Jiná je však otázka,jak se dokonalosti dosáhne. Je to život a ten roste, rozvíjí se postupně. Na cestě ke spáse jdou někteří rychleji, někteří pomaleji. I po stránce psychologické není pokrok v ctnostech pro všechny stejný. sv. Basil např.předpokládá, že musí být obrácení k Bohu totální. V tom okamžiku, kdy člověk pozná, že má žít s Kristem, má začít hned zachovávat všecka jeho slova, celé evangelium ať je jeho pravidlem. Polovičatý postoj se nesnáší. Přítel Basilův, sv. Řehoř Naziánský, není tak radikální. Ví, že je v životě vývoj postupný. Proto i v duchovním růstu ,jeden zachovává jednu ctnost, druhý jinou, ale všichni se musí snažit, aby pokročili.“ Dokonalost je tedy společný cíl, ale cesta k němu může být kratší nebo delší.


01.03.2006 - 13:12   JR  
» Mt 19, 16-22

Přikázáni a rady
Vědomí, že se každý vyvíjí svým rytmem, vedlo k rozlišení na tzv. příkazy a rady. Příkazy jsou jakoby minimální hranice. Dopustí se hříchu, kdo je přestoupí. Každý křesťan se musí zříci majetku, který by nemohl získat poctivě. „Radí se“ však, abychom se z lásky k bližnímu nebo pro jiné vyšší dobro zříkali i více. Řeholníci berou tu „radu“ jako životní program a zavazují se slibem k chudobě tak, že nedisponují osobně s věcmi. Všichni, kdo se modlí, usilují o čistotu srdce, aby jejich styk s Bohem byl důvěrný. Ti, kdo slibují panenství, celibát, chtějí ochránit tuto čistotu srdce radikálnějším prostředkem, úplnou pohlavní zdrženlivostí. Všichni se modlíme: „Buď vůle tvá!“ Poslušnost je tedy základní křesťanská ctnost, protože i sám Ježíš o sobě prohlásil, že nemůže konat nic jiného než to, co na něm žádá Otec v nebi (srv. Jan 5,19). Poslušnost řeholní znamená svěřit se duchovním osobám tak, aby vůli Boží interpretovaly v jednotlivých případech denního života. Není tedy mezi „příkazy“ a „radami“ zásadní rozdíl, protože jejich cíl je společný.


16.12.2005 - 15:43   P. Tadeusz Olszański CM – P. ThDr. Ľubomír Stanček CM  
» Mt 19, 16-22

      Každý z nás, v návale vzrušujúcej nálady, sa pýta ako ten mladý človek: Čo dobré mám robiť? Za príležitosťou konať dobro sa netreba až tak rozhliadať. Pán Ježiš poukazuje jednoducho na Božie prikázania, a to na tých päť, ktoré sa týkajú blížneho. Ak ich niekto bude chcieť dodržiavať, zohľadňujúc zvlášť ich pozitívny obsah, a teda nielen to, čo zakazujú, ale aj to, čo každé z nich prikazuje - bolo by už dosť vykonaného dobra.
      Ale nejde len o to, aby som bol dobrý. Dobrým - v bežnom slova zmysle - môže byť aj nekresťan. Dokonca deklarovaný nepriateľ kresťanskej etiky, ak chce byť ako tak dobrým, musí zachovať aspoň polovicu prikázaní. Preto ambiciózny kresťan, napriek tomu, že zachováva prikázania, sa pýta: Čo mi ešte chýba? A Pán Ježiš prisvedčuje takýmto šľachetným ambíciám; dáva na vedomie, že len slabý a priemerný kresťan sa obmedzuje na morálku desiatich prikázaní. Kristus nás povoláva nie k priemernosti, ale jasne vyzýva k dokonalosti: Predaj, čo máš - to znamená: zbav sa svojich egoistických ambícií a nárokov, vzdaj sa svojich nadmerných požiadavok, zbav sa svojho zbytočného žiaľu, malodušných zranení, osloboď sa od zbytočných, ako často nebezpečných, naviazaní - a predovšetkým buď ochotný zbaviť sa všetkého, čo by ohrozovalo tvoje spasenie... Ktovie, možno Pán Ježiš ani nežiadal, aby ten milý mládenec skutočne všetko predal, možnože len chcel preveriť jeho ochotu zriekať sa pre nebeské kráľovstvo...
      Nie sú ľahké tie zriekania. Mladý človek odišiel smutný. Ostal v hraniciach svojej priemernosti, svojej priemernej poctivosti; stačilo mu, že nezabíja a nekradne. A predsa osmutnel, a svojím smútkom vydal svedectvo, že ambiciózny človek sa zle cíti v priemernosti. Ale tu ide o niečo viac, než o dobrý pocit. Ak človek prekročí aspoň o jeden krok hranice priemernosti -tým samým už je spasený (J. Psicharis).


21.07.2004 - 20:08   PaedDr. František Dancák  
» Mt 19, 16

      Hrdina diela S. Mrožka Mučeníctvo Petra Ocheja, človek uštvaný a znechutený minulými brutálnymi časmi, upadá na úroveň starého Sibiráka a pýta sa: „Ako žiť? Povedz, ako žiť?“
      Ako žiť, Ježiš Kristus radí nielen „komusi“, ale aj nám: „Zachovávaj prikázania!“ (Mt 19, 17). A nejde tu len o vonkajšie plnenie prikázaní, ale o zmýšľanie a konanie v duchu Ježišovej Reči na vrchu, o dobrú vôľu k uskutočneniu prikázania lásky v jednotlivých formách Desatora. Len takto budeme žiť tu i vo večnosti – ja „ty i celý tvoj dom“ (Sk 11, 14).


30.09.2003 - 20:26   PaedDr. František Dancák  
» Mt 19, 22

      Cirkevní historici píšu, že cisár Decius prenasledoval kresťanov a nútil ich, aby zapreli Krista a obetovali modlám. A skutočne, mnoho kresťanov odpadlo, no väčšina tých, čo mali veľké bohatstvo. Radšej zapreli Krista, než by sa mali zrieknuť svojho bohatstva.
       Aj bohatý mladík „odišiel smutný“ od Krista, keď počul, že k pravej dokonalosti a dosiahnutiu pokladu v nebi sa treba zriecť všetkého... Kto to pochopí a tak urobí, „dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života“
(Mt 19, 29).


21.08.2003 - 21:29   Miron  
» Mt 19, 16-26

AI      Je vždy nepríjemné, ba často aj tragické, keď si človek zle vyberie školu, kde chce študovať, alebo zamestnanie, alebo priateľov. Je však oveľa tragickejšie, keď si vyberie takú cestu života, ktorá nevedie do večného života.
      Tohto omylu sa môžeme vyvarovať, ak naša láska k Bohu bude stále väčšia, pevnejšia a úprimnejšia.
KE      Láska k Bohu vedie k poslušnosti, poslušnosť prijíma a napĺňa Božiu vôľu, plnenie Božej vôle vedie k dokonalosti a dokonalosť otvára bránu neba.
DI      Bohatému mladíkovi, ktorý sa pýta: „Čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ a ktorý zachovával prikázania od mladosti, Ježiš ukazuje cestu k svätosti: „Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (porov. Mt 19, 16-22.)
      Žiaľ, tento mladík sa potkol o požiadavky, ktoré si vyžadovali duchovné povznesenie. Páčila sa mu dokonalosť, no nechcel stratiť ani svoje pozemské majetky. Neposlúchol Ježišovo volanie.
      Sv. František Saleský prísne súdi tohto mladíka. Hovorí: „Je to ťažký hriech, pohrdnúť túžbou po kresťanskej dokonalosti... Je to strašná neúcta voči tomu, ktorý nás s toľkou láskou pozýva k dokonalosti, keď sa mu povie: nechcem byť svätý, ani dokonalý, ani si neprajem mať účasť na tvojej žičlivosti, ani nechcem nasledovať rady, ktoré mi dávaš pre môj pokrok.“ (LADAME, J., Srdce Ježišovo v súčasnom svete, Trnava, Vydavateľstvo Dobrá kniha, 1994, s. 193.)
PAR      Tieto slová prísneho odsúdenia nepadajú len na adresu mladíka z evanjelia, ale aj na nás všetkých, ktorí sme podľahli falošnej ilúzií, že svätosť, dokonalosť je vyhradená len pre nejakých vyvolených jedincov.
      Pozvanie k svätosti Boh adresuje každému z nás. Ježiš hovorí: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48) Na toto pozvanie sa dá odpovedať len áno alebo nie. Nijaký stred neprichádza do úvahy.
      Keď Boh od nás žiada dokonalosť, má to byť svätosť, teda dokonalosť vzťahu. Máme mu dokonale patriť. Samotný význam slova „svätý“ to dosvedčuje. Podľa pôvodného významu v hebrejčine, latinčine a gréčtine svätý znamená „oddelený, ohraničený pre Boha“. Sväté je teda to, čo patrí Bohu.
      Ako teda kráčať k dokonalosti? Vieme, že dĺžka nášho života je Bohom pevne stanovená. Nepoznáme síce jeho koniec, ale vieme, že v tomto časovom úseku pozemského života, máme rásť k dokonalosti. Máme teda prijímať každý deň ako príležitosť, kedy sa slobodne môžeme rozhodnúť patriť Bohu. „Patrím ti Bože.“ Toto rozhodnutie nemožno urobiť bez lásky. Je to zrieknutie vlastnej vôle, len aby sa mohla plniť vôľa Boha. Keď patrím Bohu, milujem to, čo miluje Boha, konám iba to, čo sa mu páči a nijakým spôsobom nechcem uraziť jeho lásku.
      Zaiste prídu rôzne pády, ale po každom z nich treba znovu obnoviť naše rozhodnutie: „Patrím ti Bože.“ Nie pády sú prekážkou na ceste k dokonalosti, ale lenivosť, ľahostajnosť, neochota a malá láska k Bohu.
MY      Sv. František Saleský, ktorý tak prísne súdil mladíka z evanjelia, ešte ako mladý muž sa zúčastnil na kanonizácií, vyhlásení za svätého, Františka Xaverského. Vtedy si povedal: „Toto je už tretí František vyhlásený za svätého. Ja musím byť štvrtý, hoci by ma to stalo aj život.“ A vieme, že František Saleský je tiež svätý. (DANCÁK, F., Dal nám príklad, 5665.)
ADE      Každý z nás nosí meno nejakého svätca. Stali sa svätými, lebo chceli. Aj my sa môžeme stať svätými, ak budeme chcieť spolupracovať s Božou milosťou.


29.07.2003 - 22:14   Miron  
» Mt 19, 16-26

AI      Každé storočie v histórii ľudstva nesie so sebou určitý vývoj. Zvlášť storočie, v ktorom žijeme, zaznamenáva veľký pokrok vo všetkých oblastiach ľudského života. Veď mnohé veci, ktoré bežne používame, by boli pre človeka zo začiatku storočia veľkou utópiou.
      No, napriek tomu, že spoznávame tajomstvá atómu a lietame do vesmíru, trápi nás večná otázka zmyslu života. Odpoveď na túto otázku hľadali ľudia všetkých storočí. Čo teda máme robiť, aby život mal hodnotu a zmysel?
KE      Odpoveď na túto otázku hľadal i bohatý mladík. Pýta sa Ježiša Krista: „Čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ (Mt 19, 16).
DI      Poznáme mnohé svetonázory a ideológie, ktoré sa usilujú riešiť otázku zmyslu života. Ale žiadna z nich nepresahuje rámec pozemského života. Smrť je pre nich hranicou, ktorá znamená koniec všetkých otázok o hodnote a zmysle života. Takéto riešenie problému je však nedostatočné.
      Mladík z dnešného evanjelia pochopil, že smrťou sa život nekončí. Pochopil, že zmyslom života je rásť pre večnosť, ktorá je konečným cieľom človeka. Preto, keď stojí pred živým Bohom, Ježišom Kristom, kladie veľmi správnu otázku: „Čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“ Keď sa postavíme pred Boha s túžbou nájsť pravé hodnoty života, žiadna iná otázka by nemala zmysel. Lebo Kristus je riešením problému smrti i života po nej. On povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11, 25).
      Kto teda hľadá hodnotu a zmysel života, musí ho hľadať v Kristovi. On dáva odpoveď na túto otázku.
      Svätý Otec Ján Pavol II. pri príležitosti Medzinárodného roku mládeže (1985) sa prihovoril mladým ľuďom celého sveta takto: „ Ak teda ty, drahý brat a drahá sestra, chceš hovoriť s Kristom a osvojiť si celú pravdu, jeho svedectva, musíš na jednej strane milovať tento svet – lebo „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3, 16) – a súčasne si musíš zachovať vnútorný odstup voči svetu. Musíš sa rozhodnúť a položiť si otázku o večnom živote. Lebo „tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa“ (1 Kor 7, 31) a každý z nás je podriadený tejto pominuteľnosti.“ (Apoštolský list pápeža Jána Pavla II. chlapcom a dievčatám celého sveta pri príležitosti Medzinárodného roku mládeže, vydavateľstvo Lúč 1993, s. 22.)
PAR      Ľudský život má skutočnú hodnotu a zmysel len vtedy, keď je zameraný na dosiahnutie večného života. Túto skúsenosť svorne dosvedčuje odveká ľudská skúsenosť i slová sv. Pavla: „Je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd“ (Hebr 9, 27). V takomto pohľade potom strácajú hodnotu všetky pozemské záležitosti. Človek, ktorý sa usiluje o večný život toto chápe, preto sa snaží usporiadať svoj život i konanie podľa slov Ježiša Krista. On totiž svojimi príkazmi a radami chce dať ľudskému životu takú harmóniu a hodnotu, ktorá nie je prekážkou pre večný život.
      Múdry hospodár nepozerá len na blaho prítomného okamihu, ale starostlivo ukladá zásoby pre budúce mesiace.
      Podobne múdry kresťan sa nedá pomýliť lákavými ponukami pomíňajúceho sa sveta, ale robí všetko pre zabezpečenie budúceho večného života.
MY      Mnohí takto nerobia, lebo necítia nutnosť takejto prípravy. Ale múdri ľudia vidia pochabosť ich počínania. Svedčí o tom aj táto legenda.
      Bol raz jeden kráľ a ten kráľ mal šaša. Žartom mu raz dal paličku ozdobenú pestrými stužkami a zvončekmi. Šašo ju mal mať u seba do tej chvíle, kým nenájde väčšieho blázna od seba.
      Do roka a do dňa kráľ ležal na smrteľnej posteli.
      „Kam ideš?“ spýtal sa šašo kráľa.
      „Ďaleko stadiaľto.“
      „Kedy sa vrátiš?“
      „Už sa nikdy nevrátim“, odpovedal kráľ.
      „Čo si berieš so sebou?“
      „Nič.“
      „A aké prípravy si vykonal pred svojou cestou?“
      „Žiadne.“
      Tu pristúpil šašo k umierajúcemu kráľovi, podal mu svoju paličku a povedal:
      „Ideš ďaleko a nestaráš sa o to, čo bude? Vezmi si paličku, ktorú si mi pred rokom dal. Našiel som väčšieho blázna od seba. A tým bláznom si ty.“ (Cyrilometodějský kalendář 1994, s. 123.)
      Cítite, že postoj k večnému životu určuje hodnotu a zmysel pozemského života?
ADE      Boh v každej dobe dával človekovi odpoveď na jeho otázky. Dnes dáva aj nám odpoveď na otázku o zmysle života. Bolo by nádherné, keby každý z nás otvoril svoje srdce pre Božie slovo, ktoré nás chce usmerniť k hodnotnému životu a pripraviť pre spásu.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet