19.september 2018

     MENU

Úvod
Zoznam miestností
Zoznam tém


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ježiš zomrel, a to bolo zvestovanie pravdy – pravdy, že človek môže zomrieť z lásky ku svojmu blížnemu.

~M. Herkheimas ~

12.06.2003 - (čítanosť3445 reakcie10)


Mt 12, 38-45

      38 Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: „Učiteľ, chceme vidieť nejaké, znamenie od teba.“ 39 On im povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. 40 Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. 41 Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je niekto väčší ako Jonáš! 42 Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdi ho; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je predsa niekto väčší ako Šalamún!
      43 Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde. 44 Vtedy si povie: „Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.“ Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. 45 Tu odíde, vezme so sebou sedem iných duchov horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením.“

38-42.      Mk 8, 11-12; Lk 11, 16.Lk 11, 29-32.
43-45.      Lk 11, 24-26.
12.06.2003 | Čítanosť(3384)
Mt 12, 46-50
12.06.2003 | Čítanosť(2902)
Mt 12, 1-08
12.06.2003 | Čítanosť(2816)
Mt 12, 22-37


14.08.2010 - 02:46   smn  
» Mt 12, 38

To, čo zaslepilo farizejov, môže postihnúť aj nás v dnešných časoch: všednosť. Videli, ako "proroci" prichádzajú a odchádzajú. Poznali Ježiša ako tesárovho syna z malého mesta a potulného učiteľa z Galiley a to bolo všetko, čo na ňom videli. A výsledok - od Ježiša nič viac neočakávali. Pomerne rýchlo si o ňom vytvorili mienku a nemali najmenšiu potrebu zmeniť, čo pokladali za pravdivé o takomto "type" človeka. Budeme na neho zvyšovať nátlak, pomysleli si, aby sme si ho overili, a on sa raz vzdá a ukáže sa, že je falošným prorokom.


02.05.2010 - 16:06   František Fedor  
» Re: Mt 12, 38-45

„Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. (Mt 12,39).
Zákonníci a farizeji chcú znamenie. Doterajšie znamenia im nestačia. Ježiš nie je na objednávku. Jeho moc sa ukáže v dostatočnom svetle a v pravom čase. Znamenie posledné a rozhodujúce. Znamenie proroka Jonáša – zmŕtvychvstanie. Kto toto neprijme, ostane zatvrdlivý vo svojej zlobe. Viera v Kristovo zmŕtvychvstanie je základom našej viery, lebo to je triumf života nad smrťou.


17.04.2010 - 18:56   Teofil  
» Mt 12, 43-45

Ako vážne to myslí Pán Ježiš so svojou výzvou izraelskému národu k pokániu, to nám ukazuje toto podobenstvo o návrate k hriechu.
Mesiáš prišiel, aby i Izraela vyhnal zlého ducha odmietania Ježiša, ako Pán v tomto podobenstve hovorí o posadnutom jednotlivcovi, z ktorého bol vyhnaný zlý duch. Keď izraelský národ svojou neverou odmietne Ježiša, Mesiáša, potom bude koniec tohto národa horší, ako jeho začiatok. Pánov príchod sa pre itaelský národ nestane spásou, ale zmení sa na zatratenie. Vyhnaný diabol prichádza so sedemnásobnou posilou. Čím vyšší je dar milosti, tým strašnejší je pád. Aké nezvyčajne vážne sú tieto slová aj pre každého kresťana.


30.12.2006 - 11:36   a.o.  
» Mt 12,38-42

Královna jihu povstane na soudu proti tomuto pokolení.
Tímto pokolením má Matouš nejspíše na mysli každého, kdo (až do doby sepsání evangelia) znovu a znovu váhá s krokem víry v Ježíše postavené na jediném a základním „znamení Jonášově“ - na Ježíšově vzkříšení (v. 40). Kdo nechá své rozhodování dlouho „prázdné“, mohl by být znovu vtažen do původního zmatku (viz 12,43-45!).


16.12.2005 - 15:43   P. Tadeusz Olszański CM – P. ThDr. Ľubomír Stanček CM  
» Mt 12, 38-42

      Bolo nemalou bezočivosťou žiadať znamenia od Krista, ktorý počnúc od zázraku v Káne Galilejskej potvrdzoval svoju misiu a svoju božskosť prekvapujúcimi znameniami. Nie je teda nič divné v tom, že Pán Ježiš tentoraz odmieta žiadané znamenie, a to dokonca drsnými slovami: Žiadne znamenie nedostane toto cudzoložné pokolenie. Aspoň nie žiadne znamenie z kategórie tých, ktoré si vyžadujú farizeji, žiadny efektný kúsok.
      Miesto toho Pán Ježiš ukazuje na seba samého, ako na najpresvedčivejšie znamenie. Šalamún či Jonáš nekonali žiadne zázračné znamenia - a predsa ich obdivovali a počúvali. Znamením Šalamúna bola jeho múdrosť, Jonáš obracal silou svojej výrečnosti; a čímže bola ich múdrosť a výrečnosť voči Kristovej múdrosti a výrečnosti! Sám Ježiš Kristus v celej výrečnosti svojej osoby bol znamením nad všetky znamenia, v celej svojej výrečnosti osobnej bezúhonnosti, svojho milosrdenstva, svojej pokory, svojej láskavosti, svojej zhovievavosti, svojej odvahy, svojho zriekania a všetkých iných čností - bol samozrejmým znamením príchodu Božieho kráľovstva.
      A takéto znamenia sú naďalej potrebné kresťanstvu, ak má priťahovať a presvedčovať, ak sa má zjavovať očiam a srdciam ako očakávané Božie kráľovstvo. Pretože každý kresťan je „druhým Kristom“, každý z nás sa má -ako Kristus - stávať znamením pre svoje okolie, pre toho človeka hneď vedľa nás! Svojou dobrotou, ochotou slúžiť, odpúšťaním, obetavosťou, svojím angažovaním sa v prospech pravdy, spravodlivosti a pokoja - máme byť živým znamením, že je Boh, že je večný život, že spása prišla na svet.
      Ustavičná obeta na oltári - to je tiež znamením toho.


11.11.2004 - 22:22   JR  
» Mt 12, 38-42

Poslední znamení
Aby ukázal svou moc a pravost svého poslání, odvolává se Ježíš na své zázraky. Pro ty, kteří ho následovali, byly přesvědčivé. A přece jim někteří nevěřili. Dostane se jim tedy znamení nejvýmluvnější, poslední a rozhodující. Kdo nepřijme ani to, zůstane zatvrzelý ve své zlobě. Ten poslední zázrak pak je zmrtvýchvstání, znamení proroka Jonáše. Dnes, kdy kvete srovnávací náboženská věda, kdy objevujeme víc a víc společné hodnoty v různých tradicích víry lidstva, si klademe otázku, která je závažná: Co je doopravdy typického, zvláštního v křesťanství? Snadno se pak shodneme na odpovědi: Je to víra ve zmrtvýchvstání Kristovo ave vzkříšení všech zemřelých. jsou-li jinde nějaké analogie, jsou to jenom pouhé náznaky. Znamením víry Kristovy je triumf života nad smrtí.


11.11.2004 - 22:21   JR  
» Mt 12, 38-42

Z útrob moře
V hlubinách moře bydlel podle starých představ Leviatan, obluda, která všechno pohltí, symbol základní moci vod. Hodit Jonáše do moře je totéž, co ho pohřbít, poslat do říše smrti. Stane se ovšem, podle vypravování, neslýchaná věc. Ryba, která Jonáše pohltí,jej nestráví, nerozloží, ale naopak ho vrátí životu. Na ikonách posledního soudu je moře zobrazeno jako otevřená ústa, která musí vydat lidi pohlcené vodou. Voda je totiž svou přirozeností prvek životodárný. Hříchem se stala hrobovou propastí. Ale vrátí se ke své původní povaze vykoupením Kristovým. Symbol Jonáše si tedy Kristus sám přisvojuje. Předobraz jeho smrti a zmrtvýchvstání je tu velice zřejmý. V křesťanské literatuře se pak rozrůstá do šířky Co jiného znamenají vlny moře než proměny života se všemi nebezpečími a tajemnými hlubinami záhuby. A přece to moře, které nás pohlcuje, nás také zásahem Božím vysvobozuje, protože moc Hospodinova proniká i tam.


11.11.2004 - 22:21   JR  
» Mt 12, 38-42

Zážitek Boži všudypřítomnosti
Existoval Jonáš? Komentář k italskému překladu Bible na to odpovídá jednou větou: „Asi tak jako marnotratný syn nebo člověk, který šel z Jeruzaléma do Jericha a upadl mezi lotry.“ Není radno ztrácet čas pochybnými apologetickými úvahami o historičnosti toho, co ve skutečnosti je jednou z nejhezčích parabol Starého zákona, plnou hlubokých dogmatických zjevení. Na prvním místě tu vyniká vyznání vízy ve všudypřítomnost Boží. Pohanská božstva měla svůj omezený prostor moci. Proto se uctívala jenom na určitých místech, u určitého národa, v hranicích říše. Tohoto mínění byl i Jonáš, když si myslel, že unikne Hospodinovi za hranice Izraele, někam na širé moře. A právě tam ho ruka Boží zastihla: „I kdybych si vypůjčil křídla od Jitřenky,“ rozvíjí stejný motiv žalm (Žl 139,9), „a šel bydlet uprostřed mořské dálavy, i tam mě tvá ruka doprovodí.“ Na prvním místě se projeví jako ruka trestající, ale vzápětí nato jako zachraňující. Vědomí Boží blízkosti všude a za všech okolností je jedním ze základních zážitků živé vízy.


29.02.2004 - 15:05   pd  
» Mt 12, 41

Mužovia z Ninive boli pohania a ak sa kajali na kázanie Jonášovo, nemali by sa potom kajať zákonníci a farizeji na kázanie toho, ktorý bol väčší ako Jonáš? Obyvatelia Ninive nemali privilégium, ktorého sa dostalo farizejom a zákonníkom, že sa rozprávali s Bohom v podobe človeka. Jeho odmietnutie bolo preto predzvesťou nadchádzajúceho súdu. Keď žiadali znamenie, ukázali morálnu skazenosť, lebo by neuverili ani vtedy, keby urobil zázrak, o ktorý ho žiadali. Chceli znamenie nie na to, aby sa obrátili, ale aby ho mohli odsúdiť. (F. Sheen)


28.02.2004 - 22:00   pd  
» Mt 12, 39.42

„Cudzoložné“ pokolenie, lebo hriech cudzoložstva sa používal v metaforickom zmysle na vyjadrenie duchovnej nevernosti Bohu. Znova potvrdzuje dôležitosť morálneho správania, ak má človek vidieť pravdu. Postavil do kontrastu praktické správanie a vieru kajúcnikov v Ninive po Jonášovom kázaní, vieru a nadšenie kráľovnej zo Sáby, keď počula o Šalamúnovej múdrosti na jednej strane a nekajúcnosť zákonníkov a farizejov a chlad ich srdca na strane druhej. Hoci Šalamúnova návštevníčka bola kráľovná, precestovala veľkú vzdialenosť len preto, aby našla múdrosť. Preto povstane a bude súdiť zákonníkov a farizejov, ktorí popierali pravdu. (F. Sheen)



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet