19.september 2018

     MENU

Úvod
Zoznam miestností
Zoznam tém


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Chcieť nasilu rozumieť mladým a vyrovnať sa im je znakom starnutia — takisto ako dištancovať sa od nich. Problémy dneška treba riešiť spolu s nimi. V živote tak ako v orchestri sú potrebné rozličné nástroje, rozličné ladenia a rozličné akcenty.”

~PAVOL STRAUSS~

12.06.2003 - (čítanosť3143 reakcie3)


Mt 2, 13-23

      13 Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“
      14 On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. 15 Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:
       „Z Egypta som povolal svojho syna.“
      16 Keď Herodes zbadal, že ho oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. 17 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:
      18 „V Ráme bolo počuť hlas,
      nárek a veľké kvílenie:
      Ráchel oplakáva svoje deti
      a odmieta útechu, Iebo ich niet.“

      19 Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte 20 a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a chod’ do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa už pomreli.“ 21 On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. 22 Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. 23 Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“

15.       Oz 11, 1.
18.       Jer 31, 15.


      Archív / Kartotéka
12.06.2003 | Čítanosť(2773)
Mt 2, 1-12


17.04.2010 - 19:00   Teofil  
» Mt 2, 19-21

Zomreli tí, čo striehli na život dieťaťa. Táto pravda sa stále opakovala a vzťahuje sa nielen na Herodesa, ale aj na všetkých „vrahov Božích“ až do dnešného dňa.
Boh má dlhšie rameno ako všetci jeho nepriatelia, ktorí napriek svojmu boju proti nemu predsa uskutočnili jeho plán. Zomreli tí, ktorí číhali na život kresťanov, Ježišovej cirkvi, a zomierajú a zanikajú vždy znovu a znovu tí, čo to robia. Stojí to napísané veľkými písmenami nad dejinami ľudstva. Na to treba dávať pozor! „Ako ničomníci“ sú všetci tí spustlí opovrhovatelia pred nepominuteľným Bohom!
Jozef zasa ihneď poslúchne anjelov rozkaz a vydá sa na spiatočnú cestu. Zrejme mal pred očami Betlehem ako cieľ svojej cesty domov. Tu však, keď prekročili hranice Palestíny, opäť sa mu postavilo niečo do cesty – politická prekážka.


13.11.2004 - 22:12   P. Tadeusz Olszański CM – P. ThDr. Ľubomír Stanček  
» Mt 2, 13-18

      Už na prahu Kristovho života sa prejavuje zmysel a cieľ tohto života: má byť prinesený ako obeta. Nielen život Krista, ale aj život tých všetkých, ktorí ho budú chcieť nasledovať, ktorí svoj život spoja s jeho životom. Budú to tisícky nielen mučeníkov, ale vôbec obetavých vyznávačov, apoštolov, duchovných a laikov, manželov a rodičov, upotených pracovníkov a utrápených chorých – a všetkých, ktorí obetavo prijímajú bremeno svojho povolania, toho povolania, ktoré im Boh určil.
      Budú to tiež tie betlehemské detičky. Niekto sa spýta: čímže sa previnili? A čím sa previnili povraždení apoštoli, misionári a iní mučeníci? Dali svoj život pre Krista, za Krista, kvôli Kristovi, pri obrane jeho úcty a viery. Neviniatka v Betleheme zahynuli pri obrane Krista. Ich krv a slzy ich matiek – spolu s krvou, potom i slzami iných obetavých vyznávačov – boli uložené do pokladu Cirkvi, ktorý aj my využívame, keď dostávame rozhrešenie či získavame tzv. odpustky.
      Nie je také dôležité, že tieto deti si neuvedomovali svoju obetu, že nestačili nič získať ani ničomu sa potešiť. Človek prichádza na svet, aby dosiahol večný život a večné šťastie; nie kvôli krvi a smrti – ale kvôli definitívnej, nekonečnej radosti. Tieto deti nezažili šťastie na zemi – ale raz budú stonásobne ďakovať Bohu a matkám za dar života: života naveky šťastného. (Ostatne, možno skrze túto slávnu smrť Prozreteľnosť ich zachránila pred nejakým smutným osudom dočasného života.) Bolo by teda ľahkomyseľné myslieť si, že zomreli „príliš zavčasu“.
      A ktože z nás, keď bude umierať, nebude si myslieť, že umiera príliš zavčasu?


24.09.2003 - 19:59   PaedDr. František Dancák  
» Mt 2, 17-18

      Za chrbtom utiekajúcej Svätej Rodiny zomierajú Ježišovi vrstovníci. Z plaču ich matiek počuje evanjelista Matúš nárek matky Ráchel, ktorá „oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet“ (Mt 2, 18; porov. Iz 31, 15).
      Kto by si pri tom nespomenul na tisíce mŕtvych deti, ktoré padli za obeť v našich časoch - v svetovej vojne, pri náletoch, alebo za ostnatým drôtom tábora? Kto by nepočul hlas plačúcich matiek nad stratenými, zmrzačenými a zabitými deťmi...
      Na zvolenskom cintoríne v čase druhej svetovej vojny vraždili otcov a matky. Deti sa museli na ich smrť pozerať. Mnohé z nich za chvíľu ošediveli od hrôzy a katani ich potom naháňali po cintoríne ako 8-10-ročných sivovlasých starcov, kým ich nepovraždili.
      Prečo tie nevinné deti museli zomierať a platiť daň svojho života za viny dospelých?



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet