|
NA ZAMYSLENIE
|
|
Akým právom znepokojujú veriacich ľudia, ktorí nemajú iní dôkaz proti Bohu, ibaže chcú uzákoniť svoju bezuzdnosť?
~J. Guibert~ |
|
|
|
|
20.06.2003 -
Miron
 988
 0
|
|
Lk 19, 12-28
Príhovor
V istej knihe sa uvádza takéto porovnanie:
Max Jukes žil v New Yorku. Neveril v Krista ani v kresťanskú výchovu. Odmietol vodiť deti do chrámu, aj keď ho prosili, aby ich tam zaviedol. Mal 1026 potomkov. 300 z nich poslali do väzenia, priemerná dĺžka trestu každého bola 13 rokov. 190 žien bolo prostitútok, 680 sa priznávalo, že sú alkoholici. Jeho rodina stála štát 420000 dolárov. Nijako neprospievali spoločnosti, nebol z nich nijaký osoh.
Jonathan Edwards žil v tom istom štáte, v tom istom čase ako Jukes. Miloval Boha a dozeral, aby jeho deti každú nedeľu a sviatok navštívili Boží chrám a sám slúžil Bohu najlepšie, ako vedel. Mal 929 potomkov, z ktorých 430 bolo kňazov, 86 sa stalo univerzitnými rektormi, 75 napísalo dobré knihy, 5 ich zvolili do Kongresu Spojených štátov a dvoch do Senátu. Jeden sa stal viceprezidentom. Jeho rodina nikdy nestála štát jediný cent, ale nevyčísliteľným spôsobom prispela k zlepšeniu života mnohých v krajine.
Náš život je plný možností, ktoré buď využijeme alebo nevyužijeme. Podobenstvo o rozdaných mínach nám pripomína štedrosť rôznych darov, ktoré sme od Boha dostali a ktorými máme pracovať tak, aby prinášali úžitok. Správne užívanie týchto darov je požehnaním v tomto pozemskom živote, ale prináša aj zásluhy pre náš večný život. Amen.
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace inšpirácie
|
|
|
(2209)