19.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Dám ti zlatku, keď mi povieš, kde prebýva Boh. - A ja ti dám dve zlatky, keď mi povieš, kde neprebýva.

~Rozprávanie chasidov~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1319 reakcie0
(Share 178 0)


Téma: Odpustenie / Mt 18, 23-35

Myšlienky... 191/2002

      Pri vzájomných stretnutiach si často prajeme šťastie a pokoj. Je to prirodzené, pretože len v atmosfére pokoja a šťastia môže človek žiť pekný život. Túto myšlienku však môžeme dosiahnuť ešte ďalej. Vieme, že pokoj, šťastie, láska – sú Božie vlastnosti. Kde nájdeme dokonalý pokoj, alebo šťastie, alebo lásku, tam nachádzame Boha. Potom aj odstraňovanie všetkého, čo nedovoľuje vstúpiť týmto vlastnostiam do života, je vlastne putovaním k Bohu.
      Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi sa dotýka jednej z tých prekážok, ktorú môžeme prekonať tým, že sa naučíme veľkodušne odpúšťať.
      Odpustiť nie je jednoduché. Ľudia zvyčajne považujú odpustenie a zabudnutie urážky za niečo neprirodzené, za niečo, čo tupí ich dôstojnosť a česť. Ani pre nás, kresťanov, to nie je jednoduché. Zvyčajne výčitky svedomia utíšime takto: „Odpustil som..., ale nezabudol!“ Ale to nie je odpustenie, ktoré od nás Boh očakáva. Vieme to aj sami, lebo takéto odpustenie nevyháňa zo srdca hnev a túžbu po pomste.
      Veľkorysé odpustenie, ktoré zabúda na urážky, je známkou veľkého ducha. Je známkou Ježišovho Ducha.
      Keď bol na pápeža Jána Pavla II. spáchaný atentát a ležal v nemocnici s ťažkým zranením, prvé slová, ktoré povedal, boli: „Odpúšťam tomu, kto na mňa vystrelil.“ Keď sa uzdravil, navštívil atentátnika vo väzení.
      Gándhi, veľký vodca indického ľudu v boji za oslobodenie, bol postrelený hinduistickým fanatikom. Umieral, ale ešte chcel vidieť svojho vraha, aby mu odpustil. Keď mu okolostojaci zacláňali výhľad, dotkol sa hrude a čela na znamenie odpustenia.
      V Brémách navštívil 65 ročný muž väzňa, vraha jeho manželky, detí, rodičov i svokrovcov, aby mu podal ruku na odpustenie. Vo Švajčiarsku ponúkla istá pani pomoc žene, ktorej manžel zabil jej muža. Pretože uväznením vraha stratila rodina živiteľa, táto pani sa veľkoryso postarala o jeho rodinu. (Homiletické směrnice 1986/87, s. 4/55)
      Aby sme dokázali podobne veľkodušne odpúšťať, musíme si uvedomiť dve základné skutočnosti, ktoré vyplývajú z dnešného evanjelia.
      Medzi Bohom a človekom je určitý vzťah. Je isté, že v tomto vzťahu Boh koná vždy korektne a s láskou. Človek však nespočítateľne krát narúša tento vzťah rôznymi hriechmi, ktoré vážne urážajú Boha. Medzi ľuďmi by takýto vzťah nemal dlhú životnosť. Boh nám však neustále odpúšťa za predpokladu, že aj my odpustíme tým, ktorí sa previnili voči nám. Máme odpustiť úplne, veľkoryso. Môže byť azda naša urazená dôstojnosť a česť prekážkou pre dosiahnutie Božieho odpustenia?
      Veľkoryso odpúšťať je známkou Ježišovho Ducha. Zaiste to nie je ľahké, ale môžeme sa tomu naučiť. A môžeme začať hneď v tejto chvíli. Skúsme si predstaviť tvár človeka, ktorý nám ublížil a hneď teraz mu veľkodušne odpusťme! Dajme mu novú šancu. Nedbajme na protesty našej urazenej pýchy. Veď odpustiť znamená mať nádej na odpustenie.
24.04.2004 | Čítanosť(2323)
Téma: Odpustenie / Jn 8, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(3184)
Mt 18, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(2779)
Mt 18, 23-35
23.08.2003 | Čítanosť(2089)
Odpustenie


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet