|
NA ZAMYSLENIE
|
|
Boh naše modlitby nepotrebuje, ale potrebujeme ich my sami. Keď sa skutočne modlíme, niečo sa v nás mení. Skrze modlitbu sa môžeme premieňať, môžeme zdokonaľovať svoj zrak a sluch, sústreďujeme sa na to, čo od nás chce Boh. Stávame sa tichšími, nehľadíme iba sami na seba, ale vstupujeme do nového širšieho horizontu.
~O. Betz ~ |
|
|
|
|
15.11.2019 -
Miron
 13
 0
|
|
Téma: Pole / 3.20.2.16 / Pamätanie na smrť
Myšlienky... 370/2019
„Dnes alebo zajtra zomrieme,“ povedal svätý Andrej jednému zo svojich mníchov, aby ho odradil od jeho pripútanosti k veciam tohto sveta a vysvetlil mu bláznovstvo takejto pripútanosti. Aká pravda sa skrýva v týchto slovách! Je to veľmi presné zobrazenie neznámej dĺžky nášho života! Ak nie dnes, tak zomrieme zajtra. Nie je nič ľahšie ako zomrieť. Keď i ten najdlhší život príde k svojmu koncu, nezdá sa dlhším než kratučká sekunda. Aký zmysel má zaoberanie sa s niečím, čo nevyhnutne necháme za sebou a to veľmi skoro? Ako oveľa lepšie študovať seba samých, študovať prichádzajúci život a svet, v ktorom zostaneme naveky. (Pole, kapitola 20, časť 2., odstavec 16.)
Pamätanie na smrť považujú svätí Otcovia za veľmi dôležité asketické cvičenie. Svätý Ján Klimak dáva vo svojom Rebríku pamätanie na smrť ako šiesty krok duchovného výstupu. V siedmom paragrafe hovorí: „Kto s nepochybujúcou vierou očakáva každý deň smrť, je veľmi čnostný; ale kto tak robí každú hodinu, je svätým.“ Týmito slovami upozorňuje na ovocie, ktoré prináša pamätanie na smrť. Poučenie svätého Ignáca Briančaninova smeruje k práve k tomuto cieľu. Uvedomovanie si krátkosti života prirodzene vedie k pozornejšiemu rozlišovaniu a následne k voľbe aktivít, ktoré vedú k posväcovaniu života.
Tí, ktorí ešte nezačali s týmto asketickým cvičením, môžu sa na neho pozerať s veľkým podozrením, že ich chce obrať o mnohé radosti života. Tí, ktorí si toto cvičenie osvojili, im však oponujú, že pamätanie na smrť im pomohlo vyhnúť sa mnohým zlým rozhodnutiam, ktoré by bolestivo zasiahli ich života. A nielen to. Svedčia aj tom, že im to pomohlo prehĺbiť ich život, nadobudnúť väčší pokoj a vyrovnanosť, dozrieť viac v živote viery. Vyvracajú myšlienku, že pamätanie na smrť prináša depresívny smútok. Skôr hovoria o presvitaní radostného očakávania budúceho života.
Pamätanie na smrť nie je depresívnou rezignáciou na život. Práve naopak. Prináša nadšenú aktivitu, ktorá človeka pripravuje na večnosť.
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace pramene
Súvisiace príklady
Súvisiace inšpirácie
|
|
|
(910)
