15.11.2019 -
Miron
16
0
|
|
Téma: Pole / 3.20.2.28 / Umenie duchovného života
Myšlienky... 382/2019
Človek s rozpoltenou mysľou je nestály vo všetkom svojom počínaní (porov.: Jak 1, 8), zvlášť váha na vznešenej ceste, ktorá predchádza čnosti – ceste modlitby. Odmieta Boha ako ten, ktorý nie je ani horúci ani chladný (Zjv 3, 16). Je neschopný stať sa skutočným učeníkom modlitby, ktorá prináša svojich študentov pred samotnú Božiu tvár pre nadprirodzenú inštrukciu, ktorá ich vedie k nasledovaniu Kristových krokov, ak neodmietnu všetko, čo vlastnia (Lk 14, 33), teda chorú deviáciu padnutej ľudskej prirodzenosti voči svetu. „Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 24). Iba tí, ktorí patria úplne Kristovi, môžu nadobudnúť skutočnú modlitbu. (Pole, kapitola 20, časť 2., odstavec 29.)
Myslím si, že tieto slová sú kľúčom k pochopeniu stavu, ktorý v súčasnosti prevláda v duši mnohých kresťanov. Ako príklad uvediem slová, ktoré mi povedal jeden muž:
„Verím v Boha, verím, že ma vykúpil a chce mi darovať večný život, ale predsa nenachádzam radosť v duchovnom živote. Čítam životy svätých a všetko, čo tam nachádzam sa mi zdá také neskutočné. Nezakúsil som nič z toho, čo im prinášalo potešenie. Verím, ale necítim ovocie mojej viery.“
Je potrebné vyhnúť sa unáhlenému súdu nad týmto mužom. Zrejme veľmi ľahko by sme dokázali identifikovať dôvody duchovnej púšte, ktoré pociťuje vo svojej duši. Ale pre svoj vlastný úžitok by sme mali skôr uvažovať nad tým, čo zapríčinilo tento stav.
Mojím presvedčením je, že sa v minulých generáciách veľmi zanedbala náuka o duchovnom živote. Dôraz sa kládol viac na vzdelávanie, na nadobúdanie informácií o pravdách viery, o Svätom písme, než na dôsledné vyučovanie, ako žiť život viery. Môžeme si to tak trochu overiť, keď sa pozrieme na modlitbu, ktorá je témou tejto kapitoly. Zaiste mnohí nás učili základným modlitbám, ukázali nám ako používať modlitebné knižky alebo chápať štruktúru liturgie. Ale koľkí nás viedli k hlbokému poznaniu, čo je vlastne modlitba a ako ju neustále prehlbovať? Pripomeňme si údiv, ktorý sa nás zmocnil pri čítaní tých mnohých stránok, ktoré svätý Ignác Briančaninov venoval iba príprave na modlitbu. Ako veľmi sa týmto zmenil náš pohľad na túto základnú súčasť duchovného života? Či sme si neuvedomili, že sme pristupovali k modlitbe veľmi povrchným a často i nesprávnym spôsobom? A to sa týka aj ostatných oblastí duchovného života.
Čo nemáme, nemôžeme dať druhým. Ak neovládame umenie duchovného života, nemôže k nemu inšpirovať ani ho predať druhým. Spomínaného muža síce rodičia priviedli k viere, ale nedokázali mu odovzdať múdrosť, ako túto vieru žiť. Ak budeme nad tým dlhšie uvažovať, tak rýchlo prídeme k uzáveru, že práve toto je hlavným dôvodom, prečo mnohí odpadli od Krista, prečo opustili vieru, ktorú sa im rodičia pokúšali zaštepiť od ich sŕdc.
Ak sa stotožníte s týmto mojím tvrdením, nech je to impulzom pre horlivé štúdium umenia duchovného života skrze náuku nielen svätého Ignáca Briančaninova, ale aj ostatných svätých učiteľov tejto vznešenej náuky.
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace pramene
Súvisiace príklady
Súvisiace inšpirácie
|