22.november 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ty a ja sme jedno. Nemôžem ti ublížiť bez toho, žeby som poranil seba.”

~MAHATHMÁ GÁNDHÍ ~

15.10.2019 - Miron
čítanosť42 reakcie0
(Share 11 0)


Téma: Duchovný život / Čo je vlastne duchovný život?

Myšlienky... 277/2019

            Krátko potom ako sme začali v našej farnosti stretnutia zamerané na štúdium duchovného života, jeden z účastníkov sa ma spýtal: „Čo je vlastne duchovný život?“ Táto otázka sa mi veľmi páčila, pretože tento termín je nám dobre známy, ale jeho význam nám zvyčajne uniká. Často sa hovorí o duchovnom živote s určitým predpokladom, že ten druhý pozná význam tohto termínu. To samozrejme môže byť pravdou, ale oveľa častejšie sa stáva, že chápanie duchovného života je buď povrchné, deformované nesprávnymi názormi, ktoré sme absorbovali zo sveta a z príkladu druhých. Chápanie duchovného života je formované aj rodinným prostredím, v ktorom dieťa vyrastá a je ním formované. Ako často sa však stáva, že táto formácia rodinným prostredím vedie skôr k deformácií chápania duchovného života? Musíme si priznať, že naše chápanie duchovného života bolo ovplyvnené mnohými ľuďmi a príkladom ich prežívania viery. Sme s ním tak stotožnení, že len málokedy pristúpime k  preskúmaniu jeho správnosti.



            Ten pán, ktorý sa ma spýtal: „Čo je vlastne duchovný život?“, mal odvahu spochybniť svoje chápanie duchovného života. Spýtal sa veľmi dôležitú otázku a bol pripravený počuť odpoveď, ktorá mohla úplne obrátiť jeho život hore nohami.



Čo je teda duchovný život? Na to, aby sme mohli načrtnúť jeho základné črty, musíme pochopiť jeho začiatok v ľudskej duši. Pomôžme si slovami svätého Teofana Zatvornika, ktorý nám dáva nasledujúce poučenie:



            Jestvuje moment, veľmi zreteľný moment, ktorý je výrazne zaznamenaný v toku nášho života, kedy človek začína žiť kresťanský život. Je to moment, keď v ňom začali byť prítomné charakteristické znaky kresťanského života. Kresťanský život je nadšenie a sila pre zotrvávanie v spoločenstve s Bohom prostredníctvom aktívneho napĺňania jeho svätej vôle, podľa našej viery v Ježiša Krista a s pomocou Božej milosti, na slávu jeho svätého mena.



            Podstata kresťanského života leží v spoločenstve s Bohom, v Ježišovi Kristovi našom Pánovi – v spoločenstve s Bohom, ktoré je na začiatku zvyčajne ukryté nielen pre druhých, ale tiež pred nami samými. Svedectvo tohto života, ktoré je viditeľné alebo môže byť v nás vnímané je vrúcnosť aktívneho nadšenia páčiť sa Bohu kresťanským spôsobom, s úplnou sebaobetou a odmietnutím všetkého, čo sa mu protiví. Keď nastane takýto zápal, vtedy začína kresťanský život. Človek, v ktorom je takýto zápal neprestajne aktívny, žije kresťanským spôsobom. (Cesta k spáse 1.1.1, odstavec 1-2.)



            Vnímame, že svätý Teofan Zatvornik nám nedáva len definíciu začiatku duchovného života, ale vysvetľuje aj jeho podstatu – aktívne nadšenie páčiť sa Bohu kresťanským spôsobom. Nie je ťažké porozumieť týmto slovám, ale natíska sa nám hneď otázka: „Ako?“ Ako to prakticky uskutočniť?



            Máme šťastie, že môžeme načrieť do duchovnej skúsenosti prvých generácií kresťanov, ktorí sa museli popasovať s rovnakou otázkou. Z tejto skúsenosti sa vykryštalizoval základný návod na pestovanie duchovného života, ktorý sa v západnom rehoľnom živote pretavil do troch hlavných sľubov: sľub chudoby, čistoty a poslušnosti. Osobne si myslím, že týmto oficiálnym zavedením týchto sľubov sa spôsobila veľká škoda v vnímaní duchovného života. Chudoba, čistota a poslušnosť by mali charakteristickými črtami duchovného života každého kresťana, preto ich spojenie s kláštorným životom, viedlo mnohých, ktorí žijú vo svete, k pocitu dišpenzu od nasledovania týchto troch pilierov, bez ktorých je takmer nemožné budovať duchovný život.



            Chudoba, čistota a poslušnosť by sa dali prirovnať ku kostre, ktorá drží duchovný život v správnom postoji. Prostriedky na ich dosiahnutie pokrývajú túto kostru telom a výsledkom je nový človek, ktorý žije v spoločenstve s Bohom, ktorý žije kresťanský, teda duchovný život. Pozrime sa preto bližšie na tieto tri piliere.



            Chudoba je veľmi dôležitá. Nesmieme ju však zúžiť len na nejaký materiálny nedostatok. Je to skôr snaha o jednoduchý život, ktorý nie je zviazaný túžbami po vlastnení, otrockou snahou nadobudnúť čo naviac. Kresťan sa usiluje o tento jednoduchý život, pretože Evanjelium ho učí, že každá naviazanosť ho vzďaľuje od Pána. Pretína preto všetky naviazanosti, ktoré mu znemožňujú pozdvihnúť dušu k Bohu. Odmieta byť služobníkom vecí tohto sveta, aby mohol byť služobníkom Najvyššieho. Toto úsilie o jednoduchosť nie je však nasmerované iba k materiálnym veciam. Je to jednoduchosť života, ktorá sa odráža vo všetkých oblastiach života, napríklad v stránení sa chvály a uznania sveta. Ježišove slová: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3) vyjadrujú podstatu tohto prvého piliera. Je to dosiahnutie stavu pokory srdca, kedy duša v plnosti vníma biedu svojho padnutého stavu a svoju odkázanosť na Boha. A to nejde bez zrieknutia sa sveta. Toho vonkajšieho, ktorý nás odvádza od tejto odkázanosti rôznymi ponukami i tohto vnútorného, ktorý nás odvádza túžbami po príjemných, ale pomíňajúcich a hriešnych veciach. Uskutočňovanie chudoby teda spočíva v nadobudnutí slobody od tohto vonkajšieho i vnútorného sveta, ktorý nás chce udržať v stave padnutej prirodzenosti.



            Pod čistotou sa rozumie úsilie o čistotu mysle, srdca a tela. Nadobudnutie tejto čistoty spočíva v neustálom boji s vášňami, ktoré sa usalašili v srdci a vzbudzujú hriešne túžby. Čistotu nedosahujeme umlčaním týchto vášní, ale ich úplným vykorenením. Pestovanie pozornosti, hlbokej modlitby a sviatostného života je nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť tohto boja o dosiahnutie čistoty.



            Pod poslušnosťou máme rozumieť úkon vôle, ktorý nasledujú správne a dobré veci. Tento úkon vôle znamená vlastne zrieknutie sa vlastnej vôle. Chápeme, že je oslabená hriechom, našou padnutou prirodzenosťou, preto jej nedôverujeme a dávame sa viesť vôľou Boha, ktorý nás chce spasiť. Preto poslušnosť znamená predovšetkým nasledovanie evanjeliových prikázaní i za cenu mnohých sebazaprení. Pod poslušnosťou rozumieme čo najlepšie vykonávanie svojich zodpovedností, ktoré vyplývajú z nášho stavu a povolania. Je to aj ochotné nasledovanie rád tých, ktorí sú pred Bohom zodpovední za náš duchovný život. Pokiaľ sme si ešte nenašli svojho duchovného otca, zvoľme si jedného zo svätých Otcov, ktorý učil umeniu duchovného života a nasledujme jeho rady.



            Z tohto stručného načrtnutia troch pilierov pre duchovný život je zrejmé, že nie sú určené iba pre mníšske prostredie, ale majú byť vlastné každému kresťanovi. Ich aktívne uskutočňovanie je znakom prítomnosti duchovného života. Ak chýbajú, tak si nemôžeme nahovárať, že vedieme nejaký duchovný život.



            Uvažovanie nad týmito tromi piliermi duchovného života v nás muselo vyvolať mnoho otázok, ktoré hľadajú praktický návod na jednotlivé kroky v tejto našej snahe. Bolo by veľmi dobré, kedy nás tieto otázky priviedli k pravidelnému štúdiu duchovného života. Nemrhajme však čas na rôzne slabé odvary, ktoré nachádzame vo väčšine modernej náboženskej literatúre. Siahnime po dielach majstrov duchovného života, ktorí prinášajú skoncentrovanú skúsenosť tisícok svätých asketikov. Naučia nás zákonitostiam, ktoré vládnu v duchovnom živote, praktickým návodom na zdolanie vášní a rast v čnostiach. Odhalia nám triky, ktorými sa nás bude pokúšať zviesť nepriateľ duší. Naučia nás nekompromisnosti s hriechom a poukážu na sladkosť skúsenosti jednoty s Bohom. Ich učenie nás môže ohromiť svojou náročnosťou, ale pamätajme si, že Boh od nás neočakáva zdolanie tisícok krokov v jednom momente. Ale čo očakáva je zdolanie toho jedného kroku, ktorý je momentálne pred nami v našom duchovnom živote. Napriek tomu by sme však nemali zavrhovať diela týchto svätých Otcov. Radikálnosť a náročnosť ich učenia udržuje v duši zápal pre Boha, udržiava horúcu túžbu po svätosti a dvíha myseľ k uvažovaniu o nebeských veciach.



            Pripomeňme si na záver slová svätého Teofana Zatvornika, ktoré sú stručnou definíciou duchovného života:



            Podstata kresťanského života leží v spoločenstve s Bohom, v Ježišovi Kristovi našom Pánovi – v spoločenstve s Bohom, ktoré je na začiatku zvyčajne ukryté nielen pre druhých, ale tiež pred nami samými. Svedectvo tohto života, ktoré je viditeľné alebo môže byť v nás vnímané je vrúcnosť aktívneho nadšenia páčiť sa Bohu kresťanským spôsobom, s úplnou sebaobetou a odmietnutím všetkého, čo sa mu protiví. Keď nastane takýto zápal, vtedy začína kresťanský život. Človek, v ktorom je takýto zápal neprestajne aktívny, žije kresťanským spôsobom.


27.05.2011 | Čítanosť(4840)
Téma: Človek / Duchovný život
12.06.2003 | Čítanosť(4019)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3810)
Mt 5, 33-42
27.06.2003 | Čítanosť(3387)
Duchovný život


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet