15.november 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Popros Máriu, aby ťa viedla k Ježišovi, a dozvieš sa, čo znamená žiť po jej boku.

~kardinál Francis Xavier Nguyen Van Thuan~

15.10.2019 - Miron
čítanosť35 reakcie0
(Share 11 0)


Téma: 4. Nedeľa po ZSD / Mt 8, 5-13 / Dozrievanie vo viere

Myšlienky... 278/2019

            Už je tomu vyše tridsať rokov, čo sa mi do rúk dostala kniha s názvom „Nepohodlné Evanjelia“. Autorom bol tuším Alessandro Pronzato, ktorý svojím pohľadom na rôzne časti z Evanjelií silno zatriasol čitateľom a prebudil ho z lenivosti, polovičatosti a povrchnosti. Nemilosrdne odkryl slabé miesta kresťanského života, ktoré sa mnohí pokúšajú zakryť alebo ignorovať. Kniha však nie je kritikou. Poukazuje na choré miesta, ponúka liečbu a vedie k uzdraveniu.



            Evanjelium 4. nedele po Zostúpení Svätého Ducha (Mt 8, 5-13) je možno celkom určite zaradiť medzi tie „nepohodlné“, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Uzdravenie stotníkovho sluhu je predsa radostnou zvesťou pre všetkých, ktorí prichádzajú k Spasiteľovi s mnohými vážnymi prosbami. Znepokojenie prichádza, až keď sa hlbšie zamyslíme čo predchádzalo tomuto zázraku. Ježiš Kristus vyjadril údiv nad vierou stotníka. Hovorí: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli“ (Mt 8, 10). A táto viera viedla k zázraku uzdravenia. Spasiteľ povedal stotníkovi: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril“ (Mt 8, 13). Zamyslenie nad týmito slovami robí toto evanjelium dosť nepohodlným, pretože nás núti posúdiť našu vieru a výsledok tohto súdu nie je vždy pre nás priaznivý. Preto sa celkom oprávnene pýtame: „Čo máme robiť, aby sme posilnili svoju vieru tak, aby vyvolala podobný údiv u Pána?“ Duchovná literatúra dáva dobré odpovede na túto otázku a veľmi rýchlo nás vedie k pochopeniu, že nadobúdanie takejto viery je proces, ktorý vyžaduje čas. Viera je dar, ktorý je ako semeno zasiaty v duši človeka a potrebuje každodennú starostlivosť pre svoj rast.



            Namiesto pripomenutia prostriedkov, ktoré nám svätí Otcovia predkladajú pre rast vo viere, chcel by som vám vyrozprávať skúsenosť jedného kňaza, ktorá nás môže v mnohom inšpirovať.



            Tento kňaz vyrastal v čase totality. Ako asi jedenásťročný načúval diskusii niekoľkých kňazov, ktorí navštívili jeho rodičov. Kňazi rozprávali o situácií v Cirkvi. Aj keď všetkému nerozumel, predsa vycítil podstatné veci. Ale nechajme ho rozprávať samého:



            „V ten večer som veľa premýšľal o tom, čo tí kňazi povedali. Uvedomil som si dôležitosť úlohy biskupa, ktoré sme vtedy nemali a tiež dôležitosť vlastného kňazského seminára, ktorý sme vtedy tiež nemali. Toto uvažovanie ma viedlo k rozhodnutie, že sa budem za to každý deň modliť. Vytvoril som si vlastnú pobožnosť, ktorá pozostávala z rôznych modlitieb, ktoré som poznal naspamäť a formuloval som svoje úmysly, či skôr prosby: aby nám Pán dal vlastného biskupa a seminár. Pridal som tomu ešte jednu, súkromnú, o ktorej nechcem rozprávať. Dvanásť rokov som sa modlil túto pobožnosť a bol som už v seminári, keď Pán naplnil moje prosby. Dobre viem, že hlas mojej modlitby bol iba jedným z tisícok hlasov, ktoré prosili Pána o to isté. Predsa viem, že i môj hlas bol dôležitý. Navyše teraz si uvedomujem, že toto moje rozhodnutie nebadane formovalo, usmerňovalo a posilňovalo môj život viery.



            Úzkostlivé dodržiavanie každodennej modlitby na tieto úmysly vnieslo poriadok a stálosť do môjho modlitbového života.



            Priviedlo ma to aj k pravidelnosti v prijímania sviatosti pokánia, pretože moja ešte detská myseľ celkom správne sa obávala, že ma Boh nebude počuť pre moje hriechy.



            Časté uvažovanie o týchto úmysloch bolo jedným z podnetov, ktorý ma viedol k uvažovaniu nad kňazským povolaním a nakoniec i k vstupu do seminára.



            Opakované skúmanie správnosti týchto mojich úmyslov mi pomohlo k lepšiemu rozlišovaniu. A preto sa ani nečudujem, že Pán nevypočul tú moju tretiu – súkromnú prosbu, pretože bola tak trochu „otrávená“ mojím egoizmom.



            Naučilo ma to trpezlivosti a dôvere. Neznepokojujem sa príliš nad problémami, pretože viem, že ak sa budem za ne modliť, Pán vždy príde s riešením v tom pravom čase.



            Toto moje rozhodnutie, ktoré som urobil ako jedenásťročné dieťa, viedlo k rastu mojej viery od detskej, ale úprimnej, k dospelej, ktorá si však zachovala tú detskú úprimnosť a jednoduchosť. Som si istý, že tú túžbu modliť sa za tie tri úmysly vložil do môjho srdca Pán, aby ma tak viedol na ceste dozrievania vo viere. A som presvedčený, že Pán vstupuje do sŕdc ľudí skrze mnohoraké podnety, ktorých nasledovanie prináša podobný úžitok, keď na ne človek reaguje.“



            Svedectvo tohto kňaza ma povzbudilo a primälo hľadať Božie podnety v mojom živote, ktoré by viedli k posilneniu mojej viery.



            Prial by som si, aby toto svedectvo povzbudilo aj vás a priviedlo k pochopeniu, že človek dospieva k silnej viere postupným rastom, keď s ochotou odpovedá na rôzne podnety, ktoré dobrý Boh dáva duši na začatie tohto duchovného rastu a dozrievania.


14.08.2009 | Čítanosť(3260)
Téma: Mt 8, 8
25.06.2003 | Čítanosť(2689)
Téma: Viera
12.06.2003 | Čítanosť(9014)
Mt 8, 28-34
12.06.2003 | Čítanosť(4587)
Mt 8, 5-13
12.06.2003 | Čítanosť(3522)
Mt 8, 18-22


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet