18.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Problém poriadku je základným problémom života... Človekom zmieta tisíc chúťok a tisíc snáh. Všetky tieto snahy treba uviesť do jednoty, určiť ich dôležitosť vzhľadom k čnosti ako základu jednoty a podrobiť ich zákonu jednoty, ktorý je základom poriadku... Dvojaká úloha, špekulatívna a praktická, poznať poriadok a uskutočniť ho.

~J. Leclercq ~

20.06.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1065 reakcie0
(Share 307 0)


Téma: Presvätá Bohorodička

Myšlienky... 163/2002

       „Keď hovoríme o vykúpenom človekovi, treba osobitne vyzdvihnúť Máriu, lebo popri Kristovi má v dejinách spásy jedinečnú úlohu...“, píše M. Schmaus vo svojom diele Život milosti a milostiplná. A ďalej pokračuje: „Panne Márii patrí zvýšená pozornosť a zbožná úcta veriacich, a to pre jej dôverný vzťah ku Kristovi, pre jej miesto v dejinách spásy, pre jej dokonalé vykúpenie a pre jej špecifické začlenenie do Cirkvi...“ (porov. KKC, 971).
      Toto osobitné začlenenie Panny Márie do Cirkvi si zvlášť uvedomujeme po tieto a nadchádzajúce dni, ktoré sú poznačené častými mariánskymi stretnutiami a púťami. Mariánske pútnické miesta ožívajú zbožnými pútnikmi, aby si na týchto milostivých miestach cez orodovanie Ježišovej Matky vyprosili potrebné milosti.
      Skutočnosť, že jednoduchí ľudia sa niekedy ľahšie modlia k Panne Márii ako k Ježišovi Kristovi nespočíva v tom, že by azda od nej očakávali božskú pomoc. Panna Mária je im blízka ako človek a že je Matkou v najvyššej možnej miere s pochopením pre všetky naše ľudské potreby. Mnohí si myslia, že je „stvorenie ako my“ a že im určite pomôže. Veď často prosíme aj druhých ľudí, aby nám pomáhali modlitbami. Sám Ježiš povedal: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20). K tomu nás sv. Jakub uisťuje: „Veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (Jak 5, 16). Ak to platí o spravodlivom človekovi, zvlášť to platí o Ježišovej Matke, ktorá svojou spravodlivosťou „prevyšuje všetky ostatné nebeské i pozemské stvorenia“ (LG, 53). Preto sa k Panne Márii obraciame ako k orodovníčke u Boha. Je takto „cestou, ktorá vedie ku Kristovi“ (MC, 32). Vzýva sa „v Cirkvi pod titulmi Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica, Prostrednica“ (KKC, 969). Tento fakt je konečne podstatou mariánskeho kultu.
      Panna „Mária je prítomná z rozkazu Najvyššieho“, hovorí sv. Ľudovít Grignion z Montfortu. Jej pomoc a materskú ochranu Boží ľud skusoval od „najstarších čias“ (porov. KKC, 971). Dalo by sa povedať, že Cirkev, ako mystické Kristovo telo ju prijímalo v tej úlohe, akú plnila voči ľudskému - detskému Kristovmu telu - v úlohe starostlivej Matky. V minulom a v tomto storočí to naozaj skusujeme. Na mnohých milostivých miestach sa zjavuje nebývalým, trvalým spôsobom, aby dala poznať túto svoju stálu prítomnosť.
      Mariánska úcta, ktorú veriaci často prejavujú Ježišovej Matke, dostáva vždy nový podnet zjaveniami na rozličných miestach. Najznámejšie sú Lurdy vo Francúzsku, kde sa v roku 1858 Panna Mária viackrát zjavila jednoduchému dievčaťu Bernadete. Ešte významnejšou je Fatima v Portugalsku, kde v roku 1917 videli Pannu Máriu tri jednoduché sedliacke deti. „Takéto «zjavenia » nie sú však pre katolíkov pravdou viery. Sú to súkromné zjavenia, ktoré sa týkajú zúčastnených osôb a nikto nie je povinný v ne veriť. Božie zjavenie záväzné pre všetkých sa však uzavrelo v apoštolských časoch. To však neznamená, že by sa neodporúčalo putovať na tieto miesta, a tak si prehlbovať vieru“ (L. Csontos SJ., Kat. noviny, 7. sept. 1997, s. 9).
      Cirkev nás pozýva, aby sme prijali Pannu Máriu do svojho srdca, medzi hodnoty, ktoré predkladá viera. Budeme kráčať v jej spoločnosti, jednoducho, akoby sme išli s mamou, s túžbou objaviť obrovské tajomstvo, ktorá táto mama nosí v srdci. Panna Mária nie je postava, ktorú možno z toho vylúčiť. Pápež Pavol VI. nám to pripomína slovami: „Byť kresťanmi znamená byť mariánski.“ Nemôžeme byť teda kresťanmi bez toho, že by sme nehľadeli na Pannu Máriu ako na tú, ktorá v sebe viac než ktokoľvek iný realizovala Ježišov príkaz: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48). Na to nás upozorňuje aj Vieroučná konštitúcia O Cirkvi (Lumen gentium), v ktorej je podaná povaha a podklad mariánskej úcty: „Svätý cirkevný snem zámerne podáva toto katolícke učenie a zároveň povzbudzuje všetkých synov a dcéry Cirkvi, aby veľkodušne pestovali úctu voči Panne Márii, najmä v liturgii, aby mali vo veľkej vážnosti mariánske pobožnosti a nábožné úkony, ktoré v priebehu vekov odporúčal učiteľský úrad Cirkvi...“ (LG, 67).
      V hymne biskupa Jakuba zo Zarug z rokov 451-521 po Kr. sa hovorí: „Cez Máriu boli starnúce stvorenia obnovené“ (porov. Akatist k Bohorodičke, Ikos 1).
      Dávny biskup napísal tieto slová v časoch, ktoré sa podobali našim, keď sa jedna epocha blížila ku koncu a rodila sa nová, ešte neznáma. Duch a poslanie Panny Márie po stáročia trvá a pôsobí podnes. Má silu obnovovať život a svet. Preto na Pannu Máriu nezabúdame, preto si ju ctíme, preto sa k nej denne obraciame s prosbami ako k Matke, ktorú nám daroval sám Pán (porov. J. Ch. Korec: O úcte k Panne Márii).
      Takto môžeme povedať že mariánska úcta patrí k nášmu životu veriacich presne tak, ako Sväté písmo a samotná Eucharistia. Tento kult Božieho ľudu voči Panne Márii vzrastal v úcte a láske, v pobožnosti a nasledovaní najmä od Efezského cirkevného snemu (porov. LG, 66). Za ten čas sa vyskytli aj prehnané formy mariánskej úcty, ako aj prehnané formy jej odmietania. Preto Svätý cirkevný snem napomína na prvom mieste bohoslovcov a kazateľov Božieho slova „aby sa v úvahách o zvláštnej hodnosti Bohorodičky starostlivo vyhýbali akémukoľvek nesprávnemu zveličovaniu a priam tak prílišnej úzkoprsosti..., aby správne vysvetľovali úlohy a výsady Panny Márie, ktoré vždy súvisia s Kristom, zdrojom všetkej pravdy, svätosti a nábožnosti...“ (LG, 67). Tiež aj veriacich napomína: „Nech pamätajú, že naozajstná nábožnosť nespočíva v jalových a nestálych citoch ani v akejsi márnej ľahkovernosti, ale že vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Rodičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej matke a k nasledovaniu jej čností“ (tamtiež).
      Cirkev teda od počiatku hlásala zásadu: Per Mariam ad Jesum - Skrze Máriu k Ježišovi. Nemyslela tu len na modlitby a úctu k Božej Matke, ale aj na tento cenný spôsob, ako odpozorovať a do svojho života prijať kvality jej života. Ona je naším vynikajúcim vzorom. Je hviezdou, ktorá s istotou povedie naše kroky k Pánovi (porov. TMA, 59). Každý drobný postoj ku každodenným problémom života podľa príkladu Panny Márie nás môže duchovne zveľadiť a naučí nás hlbšie rozumieť Ježišovi.
20.09.2005 | Čítanosť(1486)
Téma: Presvätá Bohorodička
20.09.2005 | Čítanosť(1249)
Téma: Presvätá Bohorodička


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet