24.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Čistota úmyslu sa zakladá na Božej prítomnosti: Boh, náš Pán, je prítomný vo všetkých našich úmysloch. Ako by sa naše srdce oslobodilo od všetkých pozemských prekážok, aký čistý by bol náš pohľad a ako by sme mohli konať nadprirodzene, keby Ježiš Kristus skutočne kraľoval v našom vnútri a riadil naše plány a činy!

~C. Canals ~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1195 reakcie0
(Share 939 0)


Téma: Diabol / Uzdravenie posadnutého / Lk 8, 28-39

Myšlienky... 61/2000

       Veríte v diabla, démonov a v posadnutosť? Podľa prieskumu istých amerických novín, ktorý uskutočnili medzi 1236 dospelými, viac než polovica z nich verí v existenciu diabla (55% verí, 8% si nie je istých a 37% neverí v existenciu diabla). Jeden z desiatich pripustil, že už komunikoval s diablom. Nejakých 49% verí, že ľudia sú niekedy posadnutí diablom, 22% si nie je istých a 29% neverí v posadnutosť diablom.
       Od Adama a Evy každá nová generácia bojuje s touto otázkou: „Veríš v diabla a duchovné bytia, ktoré nazývame démonmi?“ Ak by sme urobili prieskum medzi ľuďmi Písma – Adamom a Evou, ich synmi, Jóbom, Saulom, prorokmi, Ježišom Kristom a jeho učeníkmi, Judášom a Pavlom – títo všetci by nám svorne potvrdili, že Satan a jeho démoni sú realitou, s ktorou je potrebné počítať. Je im dovolené na čas prinášať pokušenie, ničenie i smrť do života veriacich i neveriacich. V jednom okamihu bola napríklad viera apoštola Petra oslabené vplyvom diabla. No o niekoľko rokov neskôr, starší i múdrejší sv. Peter píše o existencii diabla, keď upozorňuje druhú generáciu kresťanov v Malej Ázií: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.“ (1 Pt 5, 8-7)
       Na začiatku verejného účinkovania Ježiša Krista, apoštoli Peter, Andrej, Ján a Jakub sa stretli s uzdravením posadnutého v synagóge v Kafarnaume (Mk 1, 21-28). Učeníci tiež svedčia, že Ježiš Kristus vyhnal sedem démonov z Márie Magdalény (Lk 8, 2). Tak nastal duchovný boj medzi Bohom a Satanom o životy mužov a žien v čase Ježišovho verejného účinkovania. Tento boj pokračoval v prvotnej cirkvi a trvá až do dnešných dní. V dnešných časoch potrebujeme viac než kedykoľvek predtým duchovne bdelí. Nesmieme mať strach pred pôsobením diabla. Na druhej strane musíme jasne pochopiť, že naša sila, ktorá poráža diabla a všetky démonické vplyvy pochádza od Ježiša Krista – nie je to naša sila, nie je to naša moc.
       Rozprávanie o uzdravení posadnutého v Gergeze (Lk 8, 26-39) peknou ilustráciou naplnenia slov proroka Izaiáša, ktoré Ježiš Kristus prečítal v synagóge v rodnom Nazarete: „Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal...“ (Lk 4, 18-19).
       Otázka, ktorá dnes znie je: „Veríš v diabla?“ Muž, ktorý sa nazval „Pluk“ – veril.

       Doplavili sa do gergezského kraja, ktorý je oproti Galilei. Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch. Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!“ (Lk 8, 26-28)

       Učeníci práve zažili silnú skúsenosť na mori. Silná búrka ohrozila ich životy. Zo strachu zobudili Ježiša Krista, ktorý vetru i rozbúrenej vode pohrozil a všetko utíchlo. Potom sa učeníkom dostalo pokarhania pre slabú vieru. Učeníci si so strachom a údivom hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode a ony ho poslúchajú?“(Lk 8, 25) V tomto rozpoložení pristáli v Gergeze.
       Gergeza bola prístavnou dedinou asi šesť kilometrov severne od Kafarnauma. Po pristáti k nim vyšiel nahý, zlými duchmi posadnutý muž. Prišiel z miestneho cintorína, ktorý pozostával z malých jaskyniek, či už prírodných alebo vysekaných, ktoré slúžili ako hroby. Tento úbohý muž ich používal ako svoj príbytok. Pravdepodobne neraz „obťažoval“ prichodiacich, pretože sv. Lukáš pripomína, že „Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť“. (Lk 8, 29)
       Ako sa stane, že diabol niekoho posadne. Sv. apoštol Pavol, keď vyspieval chválospev na milosť vykúpenia, pripomína kresťanom v Efeze, v meste známom rôznymi démonickými aktivitami, ich stav pred prijatím Ježiša Krista: „Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohoto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch.“ (Ef 2, 1-2) Efezania boli „živí mŕtvi“. V tomto stave diabol má voľný prístup k človeku a človek neraz slobodne dáva svoju dušu výmenou za moc, majetok, či nejakú významnú pozíciu tu na zemi. Človek sa slobodne stáva obeťou. Koľko takýchto obetí nájdeme medzi vyznávačmi satanizmu, rôznych druhoch čarodejníctva a v spleti prúdov súčasného New Age? Človek je akoby na šikmej klzkej ploche a rýchlo sa sunie k večnému zruinovaniu. V súčasnosti môžeme sledovať vzrast satanizmu v celom svete. Kolosanom, ktorí po prijatí Ježiša Krista sa začali otáčať za inými duchovnými skutočnosťami, apoštol Pavol pripomína: „On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov.“(Kol 1, 13-14)
       Muž z evanjelia je dokonalým opisom človeka posadnutého démonmi. Bol posadnutý – nečistým duchom. Žil v hroboch – symbol smrti. Bol zúrivý – nemal pod kontrolou svoj život. Bol nahý – strata ľudskej dôstojnosti. Dokázal roztrhať reťaze a okovy – udivujúca fyzická sila.
       Sú duchovné sily, ktoré usilujú o zničenie človeka... Tento posadnutý je extrémnym príkladom, čo diabolské sily môžu urobiť s ľudskou osobnosťou, keď sa dostane pod ich úplnú nadvládu. Na rozdiel od Svätého Ducha, ktorý vždy necháva človeka slobodného, rozvíja a skvalitňuje jeho osobnosť, zvyšuje jeho sebakontrolu a dôstojnosť, diabolské sily pôsobia opačne, deštruktívne. Tieto duchovné sily môžu dať ľuďom udivujúce schopnosti, ako napríklad veľkú fyzickú silu, na druhej strane ničia ich osobnosť.
       Je zaujímavé, ako zlí duchovia reagovali na prítomnosť Ježiša Krista Hneď spoznali, že je Boží Syn. Uznávali jeho zvrchovanú moc. Opustili svoju obeť a tak ukázali strach pred jeho mocou.
       Ježiš Kristus sa spýtal posadnutého: „Ako sa voláš?“ On odpovedal: „Pluk,“ lebo doň vošlo mnoho zlých duchov.(Lk 8, 30) A títo zlí duchovia prosili Ježiša Krista, aby im nerozkázal odísť do priepasti. „Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil. Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa.“(Lk 8, 32-34)
       Rímska légia, v našom preklade – pluk – pozostávala zo 6000 vojakov. Nie je isté, či v tom posadnutom bolo toľko zlých duchov. Pravdepodobne to bol iba slovný obraz na vyjadrenie veľkého množstva démonov.
       Keď zlí duchovia vošli do svíň, zvieratá akoby inštinktívne prepadli panike. Skaza čriedy bola pre učeníkom potvrdením, že Kristus nemá moc len nad prírodou, ale aj nad nečistými duchmi. Smrť svíň bola ukážkou, kde smeroval život posadnutého. Očakávala ho podobná skaza.
       Pastieri svíň rozhlásili v meste a v osadách, čo sa stalo. Dobrou správou bolo, že muž, ktorý sa volá Ježiš, prišiel na pobrežie a vyhnal démonov z „Pluka“, takže už nikto nemusí mať z neho obavu. Zlou správou bolo, že démoni vošli do svíň a tak svine postihla skaza. Rozhlásili to, aby každý vedel, že nie sú zodpovední za skazu čriedy. Zodpovední sú démoni a človek, ktorý sa volá Ježiš.
       Celé okolie sa bežalo pozrieť na pobrežie. Uvideli Ježiša a človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách. Jeho uzdravenie bolo kompletné – fyzické, citové, intelektuálne a duchovné. Ten, ktorý žil v hriechu, býval v hroboch a smeroval k smrti tela a duše, bol vzkriesený Ježišovou silou k novému životu. Bol oblečený, pokojný a radostný. Ani známka po predchádzajúcich negatívnych črtách, ktoré spôsobili diabolské črty.
       „A všetci obyvatelia gergezského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach.“(Lk 8, 37) Toto bol strach z povery. Neradovali sa z uzdravenia posadnutého. Boli obklopení diabolskými aktivitami a preto sa vzrástla ich hrôza. Nie iba zo straty svíň, ale čo ak by boli zlí duchovia vošli do nich a ublížili im? Boli tak zaslepení strachom, že ani nepomysleli na to, aby sa Ježiša opýtali prečo prišiel do ich kraja. Nevideli potrebu pre svoje duchovné uzdravenie. Mysleli iba na to, že Ježiš uzdravil posadnutého a oni takto stratili svoju čriedu. Nemohli si „dovoliť“, aby tu Ježiš ostal dlhšie. A Ježiš odchádza. Nevnucuje spásu. „Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami: „Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!“ On išiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš.“(Lk 8, 38-39)
       Nevieme, ako pokračoval život mužov a žien gergezského kraja, ktorí Ježiša prosili, aby odišiel. Azda, keď tento predtým posadnutý rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš, si všetko mnohokrát premysleli a azda aj uverili.
       Veríte v diabla, veríte, že človek môže byť posadnutý? Ak by sme mohli spraviť prieskum vo vtedajšom gergezskom kraji medzi učeníkmi, mužom, ktorý sa volal „Pluk“ a populáciou v Gergeze, výsledok by bol určite takýto: 100% z opýtaných by povedalo, že veria v zlých duchov a veria, že títo duchovia môžu zhubne pôsobiť na človeka.
       Sväté písmo nám nepripomína existenciu týchto duchovných síl, aby nás vystrašilo. Nie je dôvod prepadať panike. No musíme byť bdelí. Apoštol Pavol hovorí Efezanom: „Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“(Ef 6, 10-12) A Kolosanom hovorí: „On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov.“(Kol 1, 13-14). V boji s týmito zlými duchovnými bytiami nie sme nikdy sami. (Podľa: Ron Ritchie, DO YOU BELIEVE IN THE DEVIL?)
20.04.2004 | Čítanosť(2085)
Téma: Diabol / Zlo
25.06.2003 | Čítanosť(991)
Téma: Diabol
12.06.2003 | Čítanosť(3240)
Lk 8, 26-39
12.06.2003 | Čítanosť(3231)
Lk 8, 16-21
12.06.2003 | Čítanosť(2562)
Lk 8, 40-56


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet