20.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Byť sám šťastný a blažiť iných - to je pravá úloha človeka.“

~Bernard Bolzano~

10.06.2018 - Miron
čítanosť120 reakcie0
(Share 33 0)


Téma: Cesta asketikov 24 / Duchovný boj / O vysvetlení Zacheja

Myšlienky... 261/2018

            Teraz si sa vyškriabal na strom ako Zachej, aby si videl Pána (Lk 19). Neurobil si to iba silou svojej myšlienky. Si človekom a máš aj telo: takto ako Zachej si použil silu svojich údov a pozemských vecí, aby si sa vyškriabal hore od zeme. A ak si to urobil s pochopením a vzatím do úvahy váhu svojho tela a jeho limity, ale bez strachu z mienky druhých, pošťastilo sa ti zdvihnúť dostatočne vysoko chaotický dav ľudstva, čo sú tvoje pozemské impulzy, aby si zachytil pohľad na toho, ktorého si hľadal.



            Spozoruješ, že keď si začal prijímať čistejšie pochopenie svojej vlastnej temnoty, prestal si byť priťahovaný tak silno ako predtým, k zábave a spoločenskému životu. Prijal si malý záblesk pochopenia svojho vnútra, akým je v skutočnosti. Azda si myslíš, že doteraz sa tvoje srdce podobalo loďke bez kormidelníka a bez cieľa; teraz cesta získala cieľ a zmysel. Každopádne si stále tou loďkou na šírom mori; a ak si sa plavil správne, teraz po prvýkrát zreteľne vidíš aká slabá a malá je tá tvoja loďka.



            Ak ukážeme svoj dobrý úmysel, Pán je vždy našim sprievodcom, hovorí arcibiskup Teofylakt. Ježiš hovorí Zachejovi: „Poď rýchlo dolu,“ (to znamená pokor sa), „lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19, 5). Pod domom rozumej svoje srdce. Pán týmto hovorí: vyškriabal si sa na strom a pokoril si časť svojich túžob, pretože si ma chcel vidieť; usiloval si sa ma pochopiť, keď som prechádzal okolo tvojho srdca. Ponáhľaj sa však teraz pokoriť, aby si si nemyslel, že si lepší než druhí, pretože prebývam iba v srdci pokorných. „On chytro zišiel a prijal ho s radosťou“ (Lk 19, 6).



            Zachej, hlavný mýtnik, teraz prijal Krista a prvé čo urobil, vzdal sa všetkého, čo vlastnil. Polovičku svojho majetku dal chudobným a zvyšok bol použitý na štvornásobnú náhradu tým od ktorých vybral na daniach viac, než bolo potrebné. On je tiež Abrahámovým synom (Lk 19, 9): počul Pánov hlas a odišiel zo svojej krajiny a z otcovho domu (Gn 12, 1), kde vládne sebeckosť a vášne.



            Zachej pochopil, že srdce, ktoré prijíma Krista, sa musí vyprázdniť všetkého ostatného: musí ponúknuť všetko bohatstvo, ktorého nezákonne nadobudol: žiadostivosť tela, žiadostivosť očí, honosenie sa bohatstvom (1 Jn 2, 16). Pochopil, že kto je takto bohatý tu, je chudobným hore, pretože byť fyzicky bohatým je to isté ako byť duchovne chudobným, vysvetľuje svätý Ján Zlatoústy; Ak by bohatý človek nebol tak chudobný, nebol by nikdy tak bohatý.



            Ako je nemožné zjednotiť zdravie a chorobu, tak je nemožno spojiť lásku a bohatstvo, hovorí svätý Izák Sýrsky. Pretože kto miluje blížneho, dáva bez podmienok všetko, čo vlastní: taká je prirodzenosť lásky. Ale bez lásky nie je žiadna možnosť vstupu do Božieho kráľovstva. Toto Zachej tiež pochopil.



            Čím menej vlastníš, tým jednoduchší je tvoj spôsob života. Všetko, čo bolo navyše, byť vyhodené preč a srdce tak krok za krokom zostupuje do svojho centra, kde sa nachádza schody do neba.



            Modlitba sa tiež stáva jednoduchšou. Modlitba sa sústreďuje v centre srdca a vstupuje do neho. V jeho vnútri chápe, že iba jediná modlitba je potrebná: prosba o zmilovanie.



            Veď čo si môže hriešnik, a „hlavný medzi nimi“ (1 Tim 1, 15), priať viac, než aby sa Pán nad ním zmiloval? Má niečo, čo by mohol dať? Má vlastnú silu, alebo vôľu, alebo pokoj? Azda vie všetko? Azda chápe a prijíma všetko? Môže ten, čo nemá nič, volať niečo vlastným?



            Nevlastní nič, pretože hriech ničota. Hriech je prázdnota, temnota, odmietnutie. A to miesto, kde hriešnik prebýva – v prázdnote.



            Zachej sa takto vidí a čím menej vlastní, tým sa stáva bohatším: pretože vyprázdnená miestnosť jeho vnútra je teraz naplnená nie s pomíňanými dobrami, ale plnosťou večného života, jeho svetlom a potvrdením – láskou a milosrdenstvom. Pánom, ktorý prebýva v jeho dome.



            Ale ako si môže tento hriešnik zaslúžiť Pánov príchod? Ako si len môže predstaviť, že Pán pozrie na neho v jeho temnote? Akokoľvek sa pokúša očistiť; akokoľvek sa namáha a zápasí; akokoľvek nasleduje prikázania, postí sa a zapiera rôznymi spôsobmi, napriek tomu sa vidí seba samého padať do zlej nálady a sťažovania sa, lenivosti, netrpezlivosti, nevďačnosti a všetkých iných predstaviteľných ziel. Ako vôbec môže očakávať, že Pán príde do izby jeho srdca?



            Preto sa modlí: Pane, zmiluj sa. Zmiluj sa nado mnou, hriešnym. Skutočne som skúšal urobiť, čo bolo mojou povinnosťou urobiť, aby som Ti slúži: preoral som pole môjho srdca, aby si sa ku mne sklonil (Lk 17, 7-10), som tvoj pokorný služobník a bez Teba nemôžem urobiť nič. Zmiluj sa nado mnou a naplň ma mojou milosťou.



            Skrze prácu rastie vo viere (Lk 17, 5), skrze modlitbu dostáva silu k práci. Takto práca a modlitba žijú spolu, dokiaľ sa nespoja a stanu sa jedno. Práca sa stáva jeho modlitbou a jeho modlitba prácou. Toto je, čo svätí volajú duchovnou aktivitou, modlitbou srdca alebo Ježišovou modlitbou.



 



Tito Colliander: Cesta asketikov. Kapitola 24. – O vysvetlení Zacheja


26.01.2010 | Čítanosť(1060)
Téma: Duchovný boj / Bdelosť
27.05.2011 | Čítanosť(655)
Téma: Srdce / Zachej
12.06.2003 | Čítanosť(2121)
Lk 19, 45-48
12.06.2003 | Čítanosť(2040)
Lk 19, 1-10
12.06.2003 | Čítanosť(2007)
Lk 19, 11-27


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet