17.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ten, kto sedí za stolom a nemá chuť na predložené jedlá, zjavne nie je zdravý. Tak isto i ten, kto číta, či počuje Božie slovo a neprijíma ho s radosťou a uspokojením do svojho srdca, je chorí vo viere. Neskôr zomiera od duchovného hladu a smädu a pritom je obklopený všelijakými výbornými duchovnými jedlami. Podobne, ako ké mŕtvy necíti, keď ho umývajú vodou, tak isto aj tento duševne mŕtvy, hoci je orosovaný životodárnymi Božími slovami, necíti to svojim duchom a slová prelietajú okolo neho bez účinku.

~Prepodobný Simon Nový Bohoslov ~

18.12.2017 - Miron
čítanosť37 reakcie0
(Share 63 57)


Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 4.19.1 / Duchovný život / Považuj sa za cudzinca

Myšlienky... 182/2017

            Človek, ktorý sa usiluje dosiahnuť svätosť, hlbokú jednotu s Kristom, bude stále viac a viac pociťovať akúsi osamelosť, či skôr izolovanosť. Nie je to kvôli tomu, že by tento stav aktívne vyhľadáva a ani nie z dôvodu, že by sa ľudia začali k nemu správať nejakým horším či nepriateľským správaním. Dôvodom je, že čím hlbšie sa ponárame do života s Kristom, tím viac svet a všetko vo svete pre nás stráca príťažlivosť. Medzi ľuďmi, ktorí sú sústredení na veci tohto sveta a neustále o nich hovoria, ten ktorý je sústredený na Boha, bude zakusovať akúsi izolovanosť a osamelosť.



            Je potrebné o tomto pocite rozprávať so svojím duchovným otcom, nielen aby sa vylúčila možnosť nejakej formy depresie, ale hlavne preto, že tento pocit môže vniesť zmätok do duše človeka. Človek môže tento pocit osamotenia považovať za absenciu lásky k druhým a to môže viesť k násilnému vnútornému odmietaniu tohto stavu. Svätý Izák Sýrsky však dáva úplne opačnú radu. Hovorí: „Nech si kdekoľvek, považuj sa za cudzinca po všetky dni svojho života, aby si bol vyslobodený zo zranení, ktoré sa rodia z dôvernosti.“ Nielenže nezavrhuje, ale dokonca odporúča a určitým spôsobom chváli tento stav izolovanosti ako niečo, čo nám môže poskytnúť ochranu. Stav familiárnosti a dôvernosti oslabuje našu schopnosť povedať nie veciam, ktoré by sme inak razantne odmietli ako niečo, čo neprospieva našej duší.



            Nemusíme byť zmätení, keď v určitom bode nášho duchovného snaženia začneme vnímať tento stav osamelosti, keď svet okolo nás bude akoby strácať svoju chuť. Je to znak duchovného pokroku a aj určitej ochrany pred situáciami, ktoré by mohli znehodnotiť naše doterajšie duchovné úsilie.


27.05.2011 | Čítanosť(4136)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2766)
Duchovný život


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet