17.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Dobre vie žiť ten, kto sa vie dobre modliť. Modlitba je kľúč do neba: modlitba sa vznáša hore a Božie milosrdenstvo zostupuje k nám dole. Ako telo žije potravou, tak vnútorný človek žije modlitbami a rozhovorom s Bohom.

~sv. Augustín~

18.12.2017 - Miron
čítanosť33 reakcie0
(Share 6 0)


Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 4.20.3 / Pôst / Pôst vedie k pokornému poznaniu seba samých

Myšlienky... 188/2017

            „Cirkev niekedy tak vychádza v ústrety človeku, až je mu to na škodu!“ Táto tak trochu kritika zaznela na prednáške o prostriedkoch duchovného života. Prednášateľ mal konkrétne na mysli úľavu v pôstnej disciplíne. Keď sa pozrieme na inštrukcie pre dodržiavanie pôstu len spred 100 rokov dozadu a porovnáme ich so súčasnou praxou, tak vidíme ako sa predošlá striktnosť zmenila na iba symbolický znak pokánia, ktorý len zriedka je sprevádzaný skutočným pocitom hladu a smädu. Je však nesprávne viniť zo zlého úmyslu Cirkev, ktorá vyšla v ústrety tým, ktorí v zmenených spoločenských podmienkach nevládali naplniť striktnosť pôstnej disciplíny. Viniť je treba vášne a žiadostivosti, ktoré vládnu v neuzdravenom ľudskom srdci, ktoré vždy vzdorujú tým veciam, ktoré vedú k nebeskému kráľovstvu v nás. Asketická skúsenosť Cirkvi však neprestajne pripomína dôležitosť tohto prostriedku duchovného života. Môžeme ju zhrnúť do jednoduchého výroku svätého Izáka Sýrskeho: „S plným žalúdkom nie je možné dôjsť k poznaniu Božích tajomstiev.“ Ak sa postíme s túžbou priblížiť sa viac k Bohu, tak nás pôst prirodzene vedie k stíšeniu, k utiahnutia sa zo sveta a k modlitbe. Tento proces nás privádza do Božej prítomnosti v ktorej spoznávame stav svojej duše a sme hnaní ku konaniu pokánia.



            Tento stav duše krásne približuje svätý Andrej Krétsky v Kanóne, ktorý sa modlíme počas Veľkého pôstu:



            „Poškvrnil som, môj Spasiteľ, odev svojho tela v blate, znetvorujúc tvoj obraz a podobu.



            Žiadosti ma ovládali a zneužívali  ma, preto ma nepriateľ odvtedy až doteraz utláča.



            Namiesto chudoby dával som prednosť bohatstvám a svetským radovánkam  života a teraz, môj Spasiteľ, som zohnutý pod ťarchou hriechu.



            Klaňal som sa modle tela okázalým rúchom nečistých myšlienok, a tak  som sa odsúdil.



            Až príliš som sa staral len o vonkajšiu krásu a nevšímal som si vnútorný chrám skrášlený Bohom.



            Ukrývajúc ošklivosť svojich žiadostí, vo svojom smäde po svetských radostiach, zakalil som nádheru svojej duše.“



            Pôstna disciplína vedie k tomuto pokornému poznaniu seba samých. Ale to je len prvý krok, po ktorom celkom prirodzenie nasleduje pokánie, ktoré nám dáva zakúsiť sladkosť Božieho milosrdenstva a otvára nás pre nádej na prijatie daru večnej blaženosti. Cirkev vychádza v ústrety slabým úľavou v pôstnej disciplíne, ale zároveň vždy pripomína, že by sme sa mali usilovať o čo najstriktnejší pôst, ktorý dokážeme zvládnuť. Zneužitie tejto ústretovosti zo strany Cirkvi nám neprinesie žiaden duchovný osoh.


27.05.2011 | Čítanosť(4136)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2766)
Duchovný život


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet