19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nemôžeme si žiť spokojne, keď myslíme na milióny bratov a sestier, ktorí, hoci vykúpení krvou Kristovou, predsa žijú bez poznania Božej lásky. Tak pre jednotlivého veriaceho, ako aj pre celú Cirkev musí byť misionárska úloha prvoradá, lebo sa týka večného určenia človeka a odpovedá na tajuplný a milosrdný Boží plán.

~Ján Pavol II.~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1614 reakcie0
(Share 307 0)


Téma: Duchovný život / Utrpenie / Jn 11, 1-44

Myšlienky... 82/2002

      Evanjeliové rozprávanie o vzkriesení Lazára z mŕtvych začína odkazom Lazárových sestier Ježišovi: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý“ (Jn 11, 3). Lazárovo meno tu nie je priamo spomenuté. Sestry vedeli, že bude stačiť opis – ten, ktorého miluješ – aby Ježiš vedel o koho ide. Toto naznačuje hĺbku priateľstva, ktoré bolo medzi Ježišom a Lazárom.
      A azda z tohto dôvodu je nám ťažko pochopiť Ježišovu reakciu na túto správu. Zdá sa, že informácia o vážnej chorobe jeho priateľa sa ho nedotkla. Zdá sa, že ignoruje dôležitosť tejto správy. Hovorí: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn“ (Jn 11, 4). Toto nie je taký druh odpovede, po ktorej by sa Lazár začal cítiť lepšie. A sv. Ján k tomu dodáva, že Ježiš Kristus čakal ešte dva dni, kým sa vydal na dvojdňovú cestu do Betánie. Prečo takto reagoval? Prečo odkladal cestu do Betánie? Aj keď teológovia špekulujú nad odpoveďou a vyslovujú rôzne názory, sv. Ján nám v evanjeliu nedáva žiadne vysvetlenie tohto Ježišovho počínania.
      Keď po štyroch dňoch došiel do Betánie, stretáva sa so sestrami už nebohého Lazára. Tie zaiste chceli byť k nemu milé – veď ho milovali, ale predsa si nemohli pomôcť. Obidve nezávisle na sebe vyslovili jemnú výčitku: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel“ (Jn 11, 21.32).
      Aj keď otáľanie Ježiša Krista s príchodom do Betánie je pre nás tajomstvom, nie je nám ťažké pochopiť či dokonca identifikovať sa s vnútorným rozpoložením Márie a Marty. S akým napätím museli očakávať Ježišov príchod. Veď vedeli o Ježišovej láske k Lazárovi a zaiste predpokladali, že Ježiš sa hneď vydá na pomoc priateľovi. V podobnej situácií sa pravdepodobne ocitol každú z nás. A možno nie raz. V kritických okamihoch života sa nám cez pery pretlačia slová: „Pane, kde si? Prečo sa mi neponáhľaš na pomoc?...“ Dokážeme pochopiť Máriu i Martu, pretože v mnohých našich domoch „umiera Lazár“. Nemusí ísť o smrť v doslovnom význame – môže ísť o smrť lásky vo vzťahu manželov; smrť ideálu, ktorý hnal život dopredu; smrť nádeje, po ktorej prichádza hlboké zúfalstvo... Modlíme sa – a odpoveď neprichádza. Naliehame – a Boh otáľa. Čakáme – a neprichádza.
      Nevieme prečo Ježiš čakal v prípade Lazára. Spasiteľ nám to nevysvetlil. Povedal iba: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn“ (Jn 11, 4). Možno podobné slová zaznievajú i v prípade nášho volania o pomoc. Isté je, že kým čakáme, niečo sa s nami odohráva – overuje a potvrdzuje sa naša viera a testuje sa nádej. Čas čakania je neraz časom milosti, ktorú môžeme premárniť.
      Čakanie na Ježiša bolo pre Máriu a Martu veľmi ťažké. Ale keď prišiel a vzkriesil ich brata čas smútku a čakania sa skončil. Vystriedala ich radosť...
27.05.2011 | Čítanosť(4403)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2941)
Duchovný život
12.06.2003 | Čítanosť(2129)
Jn 11, 45-57
12.06.2003 | Čítanosť(1927)
Jn 11, 1-44


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet